Praha 8. júna 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Riaditeľ Ústavu zdravotníckych informácií a štatistiky Ladislav Dušek spoločne s biochemikom a prorektorom UK Janom Konvalinkou sa v nedeľných Otázkach pokúsili zhrnúť základné znalosti, ktoré sme získali o koronavíruse a o spôsoboch boja s ním. Svojim vedeckým pohľadom takisto vyhodnotili stále diskutabilné otázky ohľadom pôvodu a budúcnosti choroby
Celú pandemickú situáciu je podľa šéfa ÚZIS potrebné chápať ako niečo, čo prinieslo ľudstvu nielen obrovské množstvo poznatkov, ale aj nesmierne dôležitú skúsenosť spojenú s prekonávaním nepredvídaných ťažkostí.
“Pravdou je, že to bola určitá forma rozcvičky, pretože sme sa naučili reagovať na niečo, na čo sme neboli pripravení. Celosvetovo to parametre pandémie má, európsky to parameter epidémie má. A pretože je nedeľa, tak môžeme hovoriť trochu odľahčene. Ja osobne som sa rozcvičil pomerne dobre,” povedal Ladislav Dušek.
Jan Konvalinka však dodáva, že pritom v žiadnom prípade nesmieme zabúdať na riziko, ktoré predstavuje koronavírus. Pripomína totiž, že vírus v mnohých prípadoch výrazne oslabuje imunitu, čím môže značne prehĺbiť priebeh základných chorôb a skrátiť tak dĺžku života.
“To je rovnaké ako s HIV. HIV vás tiež nezabije, zabije vás nádor, zápal pľúc a tak podobne,” upozornil Konvalinka.
Najťažšie časy však máme za sebou a podľa Konvalinku veľkú zásluhu na tom má práve nosenie rúšok.
“Osobne si myslím, že nosenie rúšok zohralo dôležitejšiu úlohu, než si väčšina z nás pripúšťa. Aj keď máme pred ústami tie rúška, ktoré nás iritujú, tak tá kvapôčka sa k vám nedostane,“ vravel Konvalinka.
Máme čakať na druhú vlnu?
Ku znepokojujúcej otázke ohľadne toho, či príde druhá či akákoľvek ďalšia vlna koronavírusu, odborníci uviedli, že seriózne pracujúci vedci na to nemôžu poskytovať určité odpovede. “My to nevieme,“ zdôraznil Dušek s tým, že v každom prípade máme počítať s rizikom, ktoré vzrastie s jesenným vypuknutím klasickej chrípkovej epidémie.
“V tom je to nebezpečenstvo, príde chrípková epidémia a bude tu veľa ľudí s chrípkou a kašľom. Všetci tak budú podozriví na chorobu Covid–19,” opisuje Konvalinka a dodáva, že by sa české zdravotníctvo malo k tomuto vývoju udalosti pripraviť minimálne prostredníctvom zvýšenia počtu zaočkovaných ľudí.
Ďalším preventívnym opatrením by podľa Duška malo byť tzv. “vychytávanie” chorých.
“To je princíp toho, čo by sme mali robiť celú jeseň a zabrániť tak zase nejakému strašnému núdzovému stavu,“ uzavrel Dušek.
Čo zapríčinilo vznik koronavírusu?
K špekuláciám ohľadom pôvodu koronavírusu Konvalinka poznamenal, že “neexistuje žiadny molekulárno–biologický dôvod si myslieť, že vírus vznikol v laboratóriu“. Ani tak podľa neho neexistuje dôvod, že bol umelo pripravený, aby zabíjal ľudí. “Po prvé nechápem, prečo by to niekto robil. Po druhé nič v to nesvedčí. A kto tvrdí, že áno, tak by mal ukázať nejaký argument. Žiadny som nevidel,” tvrdí Konvalinka.
“Pre mňa z toho všetkého vyplýva jediné ponaučenie – a síce, že by sa naozaj nemali jesť netopiere. A ak na ne máte chuť, tak si upravte kuracie mäso,” radí Ladislav Dušek.