Bratislava 20. augusta 2014 (TASR/HSP/Foto:TASR)
Jurzyca poukázal aj na to, že sa nevyužívajú všetky možnosti na zvýšenie miezd učiteľov
Veľké rozdiely v kvalite medzi základnými školami na Slovensku, nevyužívanie všetkých možností na zvyšovanie platov učiteľov či slabá komunikácia ministerstva. To sú podľa poslanca Národnej rady (NR) SR a bývalého ministra školstva Eugena Jurzycu (SDKÚ-DS) jedny z najväčších rizík v uplatňovaní vzdelávacej politiky rezortu školstva, ktoré odpozoroval za posledné dva roky vlády Smeru-SD. Napriek nim sú mu prvé vyjadrenia a plány nového šéfa rezortu Petra Pellegriniho sympatické.
Za jedno z rizík považuje Jurzyca centralistické plánovanie vzdelávacích odborov a kapacít škôl. “Alternatívou by bolo, že by školy pripravovali absolventov v prostredí, ktoré nie je deformované nesprávne stanovenými normatívmi a v prostredí relatívne plnom informácií, kde všetci majú informácie o tom, ako úspešne stredná a vysoká škola pripravuje absolventov na trh,” vysvetlil.
Jurzyca poukázal aj na to, že sa nevyužívajú všetky možnosti na zvýšenie miezd učiteľov. Domnieva sa, že od šetrenia v rámci rezortu, ktoré presadzuje nový minister, nemožno čakať výrazné zlepšenie situácie. Viac zdrojov by hľadal aj v štátnom rozpočte a v prostriedkoch z fondov Európskej únie. “Treba sa pokúsiť zmeniť eurofondy tak, aby viac peňazí išlo priamo do platov učiteľov,” navrhuje. Zároveň sa nazdáva, že aj meranie a zverejňovanie výsledkov vo vzdelávaní pomôže zvýšiť objem peňazí, ktoré smerujú do tejto oblasti.
Zásadným problémom sú podľa exministra školstva tiež veľké rozdiely medzi základnými školami. “U detí spoločnosť chce, aby dostali rovnakú šancu na vstup do života. Základná škola by nemala byť niekde extrémne dobrá a niekde extrémne zlá,” myslí si. Predstavuje si to tak, že učitelia z najlepších škôl, platení z eurofondov, by mohli šíriť dobré praktiky vo forme stáží na slabších školách.
Opozičný poslanec zdôraznil aj nedostatočnú transparentnosť a pasivitu rezortu pri poskytovaní informácií verejnosti. “Ministerstvo nekorigovalo nesprávne informácie, ktoré boli prítomné vo verejnej diskusii, pritom ich je množstvo,” povedal Jurzyca. Ako príklad uviedol všeobecne zaužívanú myšlienku, že množstvo žiakov si volí gymnáziá a odtiaľ idú študovať sociológiu či politológiu, vďaka čomu sa z nich po skončení štúdia stanú nezamestnaní. “Vytvára sa tak politický tlak na to, aby rezort a vláda prijímali opatrenia, ktoré nie sú správne, lebo sú založené na zlých informáciách,” dodal.
Nový minister by sa mal podľa Jurzycu vyvarovať zásahov do textu učebných pomôcok tak, ako sa to stalo už v minulosti. Je presvedčený, že školstvo trpí zdôrazňovaním encyklopedických vedomostí a nerozvíjaním kritického myslenia. “Keď jednoducho zmení text v učebnici, školstvo bude akceptovať signál, že sa netreba púšťať do kontroverzných tém,” uzavrel.
Podľa ministra školstva Petra Pellegriniho (Smer-SD) aj v tomto programovacom období sa množstvo učiteľov zapojilo do realizácie národných projektov zo štrukturálnych fondov. Ako uviedol, sú to tisíce učiteľov, ktorí si takto privyrábajú, pretože pomáhajú tvoriť nový obsah, či absolvujú rôzne školenia. “Samozrejme, ja budem rád, keď aj ďalšie programovacie obdobie 2014-2020 bude primárne zamerané na posilnenie škôl a hlavne, aby sme tie výkony a pomoc objednávali nie u externých agentúr, ale primárne od učiteľov, čo by mohlo pomôcť navýšiť platy učiteľov tým, že si privyrobia cez štrukturálne fondy,” dodal šéf rezortu školstva po dnešnom rokovaní vlády.
ru