Nezaradený poslanec NR SR Jozef Mihál upozornil na to, že v tomto aj v budúcom roku majú byť verejné financie v deficite. “Nemôžete chcieť dať ľuďom všetko, mali by ste ctiť rozpočtovú zodpovednosť,” povedal. Rozpočet Sociálnej poisťovne podľa neho v súčasnosti vyzerá byť “opticky v poriadku”, keďže počet platiteľov odvodov a poberateľov dôchodkov je vyvážený, avšak v budúcnosti sa to zmení. “Dnes Sociálna poisťovňa nepotrebuje dotácie zo štátneho rozpočtu, ale bude sa to zhoršovať,” upozornil. Vláda podľa neho zaviedla do penzijného systému strop na dôchodkový vek, uzákonila valorizáciu dôchodkov najmenej o 2 percentá a teraz ide veľkoryso zvýhodniť minimálne dôchodky. “Ak to bude znamenať zvýšenie výdavkov, nemôžem to podporiť,” povedal k návrhu novely zákona o sociálnom poistení.

Kriticky sa k novele zákona stavia aj nezaradená poslankyňa NR SR Soňa Gaborčáková. “Príde skepsa, že sa ľuďom naozaj neoplatí platiť odvody,” povedala. Poslankyňa NR SR za SNS Magdaléna Kuciaňová, ktorá návrh na rokovanie výboru predkladala, v reakcii na kritiku od jej kolegov povedala, že ich argumenty chápe. “Je však už čas pomôcť tejto kategórii dôchodcov,” tvrdí. Požiadala, aby návrh novely zákona našiel podporu nielen u koaličných, ale aj u opozičných poslancov.

Nový spôsob stanovovania sumy minimálnych dôchodkov od SNS sa nepozdáva ani Národnej banke Slovenska, ktorej guvernérom je bývalý minister financií za Smer-SD Peter Kažimír. “Navrhujeme zvážiť aj fakt, ako tento návrh ovplyvní (zníži) princíp zásluhovosti pri určovaní minimálneho dôchodku a s tým súvisiacu motiváciu prispievať počas celej ekonomickej aktivity človeka do dôchodkového systému,” odkázala centrálna banka. Podľa NBS to môže viesť k nárastu počtu samostatne zárobkovo činných osôb, ktoré platia iba minimálne sociálne odvody. Kriticky sa k návrhu vyjadruje aj Klub 500. “Ide podľa nás o diskrimináciu ľudí, ktorí pracujú viac rokov oproti tým, ktorí pracujú menej rokov. Predložená právna úprava bude negatívne motivovať vo vzťahu k práci, keďže spôsobí, že sa bude v kontexte dôchodku viac oplácať nepracovať,” tvrdia podnikatelia.

Ministerstvo financií poslancov za SNS upozornilo, že návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2020 až 2022 “nezohľadňuje negatívne vplyvy vyplývajúce z predloženého návrhu zákona”. Tie rezort práce a sociálnych vecí na rok 2021 vyčíslil v sume 147 miliónov eur a na rok 2022 vo výške takmer 188 miliónov eur. “V kontexte Ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti žiadame doplniť kvantifikáciu dlhodobého vplyvu prekladaných zmien na verejné financie,” uviedol rezort financií.

Veľké výhrady má k návrhu od SNS aj ministerstvo práce a sociálnych vecí, podľa ktorého ide o významné narušenie princípu zásluhovosti v dôchodkovom poistení. “U významného podielu poistencov by výška príjmu v ekonomicky aktívnej časti života nemala pri určení sumy starobného dôchodku význam, keďže suma ich dôchodku bude rovnaká ako v prípade poistencov poberajúcich minimálny dôchodok, ktorí prispievali do systému výrazne menej,” uviedlo ministerstvo práce a sociálnych vecí. Napríklad pri 30 rokoch dôchodkového poistenia by rovnaký minimálny dôchodok dostávali tí, ktorí by penzijné odvody platili zo sumy 272 eur pri práci na čiastočný úväzok a tí, ktorých hrubá mzda by bola 848 eur. “Je dôvodné predpokladať, že uvedené bude podstatná časť dôchodcov považovať za znevýhodňujúce,” upozorňuje rezort práce a sociálnych vecí.

Slovenská národná strana chce zmeniť systém výpočtu minimálneho dôchodku. Podľa návrhu novely zákona o sociálnom poistení, ktorý parlament na septembrovej schôdzi posunul do ďalšieho legislatívneho procesu, by mala základná minimálna penzia po získaní 30 rokov dôchodkového poistenia od roku 2021 dosahovať 33 % z priemernej mzdy na Slovensku spred dvoch rokov. Ak by priemerná mzda na Slovensku dosiahla očakávaných 1 088 eur, v roku 2021 by minimálny dôchodok pri 30 rokoch poistenia bol 359,10 eura. Pri získaní viac ako 30 rokov a menej ako 40 rokov dôchodkového poistenia by sa základný minimálny dôchodok zvyšoval za každý rok o 2 % zo sumy životného minima a pri 40 a viac rokoch dôchodkového poistenia za každý rok o 3 % zo sumy životného minima pre plnoletú fyzickú osobu. Dve percentá zo sumy životného minima pritom v súčasnosti predstavujú 4,2 eura a tri percentá 6,3 eura.

Minimálny dôchodok sa na Slovensku zaviedol od júla 2015. Podmienkou pre nárok na minimálny dôchodok je získanie najmenej 30 kvalifikovaných rokov dôchodkového poistenia. Pre ľudí, ktorí počas života nadobudli 30 rokov dôchodkového poistenia, minimálny dôchodok dosahuje 136 % zo sumy životného minima, čo pre tento rok predstavuje 278,90 eura. Suma minimálnej penzie sa zvyšuje za každý ďalší rok dôchodkového poistenia o 2 percentuálne body a od 40 rokov o 3 percentuálne body. Napríklad pri 45 rokoch dôchodkového poistenia minimálna penzia v tomto roku predstavuje 352,80 eura.