Košarovce 21. júla (TASR) – Rybničná sústava, ktorá sa rozprestiera na ploche niekdajších mokradí a močiarov pri obci Košarovce, v okrese Humenné, patrí k najvýznamnejším producentom násadových rýb na východe Slovenska. Väčšiu časť jeho produkcie využíva Slovenský rybársky zväz (SRZ) na zarybnenie svojich revírov. Zvyšné jedince sú distribuované do ďalších stredísk SRZ za účelom ich ďalšieho chovu.
Štrnásť košarovských rybníkov, ktoré zaberajú plochu 16 hektárov začali budovať Poľnohospodárske stavby Michalovce v 80. rokoch minulého storočia. Po zmene režimu sa ich výstavba na istý čas zastavila. Stavebné práce tam však opätovne naštartovali ešte v roku 1990 a inštaláciu zásobných potrubí k rybníkom zrealizovali o rok neskôr. "Rybníky sme začali napúšťať po prvýkrát v roku 1993. Prvá násada kaprov, s ktorou sme pracovali, pochádzala z Maďarska," informoval TASR vedúci strediska rybničnej sústavy v Košarovciach Peter Makara, ktorý je zamestnancom spomínaného pracoviska už nepretržite 20 rokov.
SRZ sa v areáli strediska pri Košarovciach zameriava na chov takzvaného plôdika rýb, čo je ranné štádium ryby od ikry do prvého roka jej života. "Naše rybníky sa v tejto súvislosti nazývajú plôdikové výsadníky. Chováme v nich kapra, lieňa, zubáča, podustvu, pleskáča a amura. Sú to nížinné druhy rýb, ktoré majú u nás vhodné klimatické podmienky a vodu. Ročne tu vyprodukujeme asi 15 ton rýb," priblížil Makara s tým, že na expedíciu idú najčastejšie ročné jedince. "Lieňa, ktorý rastie pomalšie, však lovíme dvojročného."
Aj v prípade rýb sa na zabezpečenie nových prírastkov využívajú, podobne ako u iných zvierat, chovné jedince. Ryby, ktoré sú súčasťou takzvaného generačného stáda, pritom prechádzajú dôkladnou selekciou. Týka sa to aj podustiev, o ktoré je v poslednom období prekvapivo veľký záujem. "Vzhľadom na úbytok prirodzených neresísk je podustva veľmi žiadanou rybou. Ročne tu vyprodukujeme okolo 100.000 jedincov v dĺžke do 12 centimetrov a 50.000 kusov dvojročnej ryby v dĺžke nad 14 cm." Zatiaľ čo pri Košarovciach chovajú ryby väčšinou prirodzeným spôsobom, v prípade podustiev to neplatí. "Ryby umelo vytrieme a ikry sa tu inkubujú v sklenených nádobách s názvom zugské fľaše," ozrejmil Makara.
Dobrou správou pre spotrebiteľov je však to, že pri Košarovciach chovajú síce v menšom, ale predsa len, aj konzumné ryby, ktoré sa tam dajú zakúpiť počas celého roka. Ide konkrétne o kapra a pstruha. V prvom prípade sa predávajú v priemere 1,5-kilogramové a v druhom prípade asi 300-gramové jedince. Väčšie či menšie ryby, všetky potrebujú podľa Makarových slov počas chovu kvalitatívne vyhovujúcu a dostatočne okysličenú vodu. Riečka Oľka ju dodáva rybničnej sústave od počiatku, no z času na čas ju zakalia nánosy blata či bahna. Aj košarovskí chovatelia totiž čoraz častejšie zápasia s následkami prívalových povodní.
Vrásky na čele im však spôsobujú aj volavky, ktoré sú tam dosť nevítaným hosťom. "Prilietajú k nám preto, lebo tu majú prístup k pre nich zaujímavej veľkostnej kategórii rýb v dĺžke cca 10 cm. Volavka zje denne asi pol kila rýb, robia nám teda dosť veľkú škodu. Žije tu približne 40 až 50 jedincov tohto druhu vtákov, veľa toho proti nim nezmôžeme. Plašiť ich je úplne zbytočné," objasnil Makara.
Sieť košarovských rybníkov, ktorú miestni hospodári každoročne vypúšťajú a čistia, sa v blízkom čase rozširovať nebude. Zaujímavosťou však je, že pôvodný projekt z čias socializmu rátal s výstavbou desiatok chovných rybníkov až na ploche 75 hektárov. Mali pokrývať územie od poľnohospodárskeho družstva v Košarovciach až po most v obci Jasenovce. Od pôvodného zámeru sa však po zmene režimu napokon ustúpilo.
UPOZORNENIE: TASR vydá k správe zvukový záznam, fotoreportáž a videozáznam.
.jpg)
.jpg)
.jpg)
