Moskva 14. júla 2016 (HSP/Foto:TASR/AP-Alexander Zemlianichenko)
Ruský vyslanec v NATO Alexander Gruško kritizoval počas stredajšieho zasadnutia Rady Rusko-NATO, že Aliancia svojimi akciami “núti Moskvu prispôsobiť jej vojenskú stratégiu novej bezpečnostnej situácii”. S krokmi NATO nesúhlasia aj niektorí európski politici či bežní občania
Zasadnutie Rady nastalo pár dní po summite NATO vo Varšave, kde sa Aliancia dohodla nasadiť ďalšie štyri prápory do Pobaltia a do Poľska, čo je podľa generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga “priama odpoveď na ruské akcie na Ukrajine”.
Ruský vyslanec v NATO Alexander Gruško však oponoval a trval na tom, že nasadenie ďalšieho personálu NATO do blízkosti ruských hraníc je krok zlým smerom. “Veríme, že tieto opatrenia sú zbytočné, kontraproduktívne a konfrontačné, v podstate oslabujú celoeurópsku a regionálnu bezpečnosť a zároveň nás prenášajú späť do bezpečnostných modelov éry studenej vojny,” cituje jeho vyjadrenie RT.
Gruško poukázal na neoprávnenú zvýšenú militarizáciu v pobaltských štátoch: “Nebezpečenstvo spočíva v tom, že dnešná konfrontačná politika, ktorá je postavená na základe bájnej hrozby z Ruska, má podobu vojenského plánovania a vojenských príprav na našich hraniciach. V skutočnosti však východoeurópski členovia Aliancie sa stanú odrazovým mostíkom pre vojenské nasadenie a poskytovanie vojenského a politického nátlaku na Rusko.”
Vyjadril tiež obavy z raketového štítu NATO v Európe, ktorý takisto núti Moskvu robiť všetko potrebné na “zaistenie bezpečnosti” svojej krajiny. Stále však verí v upokojenie situácie a “je presvedčený, že cesta k stabilizácii situácie spočíva v zmrazení vojenských síl NATO v blízkosti ruských hraníc a v znížení ich vojenskej činnosti”.
K napätej situácii medzi Ruskom a NATO sa vyjadrili aj niektorí európski politici. Nemecký vicekancelár Sigmar Gabriel pre Passauer Neue Presse vyhlásil: “Musíme sa spýtať, či by bol svet lepším miestom, keby obe strany viedli vojenské cvičenia na hraniciach a zbrojili sa.” Francúzsky prezident Francois Hollande povedal, že “obranný blok nie je poverený hovoriť za všetkých, aké by mali byť vzťahy Európy s Ruskom, v ktorom Francúzsko nevidí nejakú hrozbu”.
Michail Gorbačov, ktorý je priamym pamätníkom niekdajšej “studenej vojny”, vravel pre agentúru Interfax: “Rétorika vo Varšave kričí o svojom zámere prakticky vyhlásiť vojnu Rusku. Hovorí síce o obrane, ale v skutočnosti sa pripravuje na ofenzívu.” Ironicky podotýka, že Varšava sa teraz stala sídlom zasadnutia NATO, hoci v minulosti tu bola podpísaná “Varšavská zmluva”.
Zvýšená angažovanosť NATO sa nepáči ani bežným občanom, ako napríklad tým v Poľsku