Rusko-ukrajinský konflikt je rizikom pre rast HDP krajín V4

 Bratislava 31. augusta 2014 (TASR/HSP)

Podľa analytička Poštovej banky Jany Glasovej sa pod hospodársky rast podpísali spotreba slovenských domácností, ale aj zahraničný obchod

Slovenská ekonomika v 2. štvrťroku tohto roka rástla v porovnaní s okolitými krajinami pomalšie. Hrubý domáci produkt (HDP) SR medziročne vzrástol o 2,5 %, Českej republiky sa zvýšil o 2,6 %, Poľska o 3,2 % a Maďarska o 3,7 %.

“Slovensko nezaznamenáva rýchly hospodársky rast, avšak stále tu badať jeho pozitívnu dynamiku, čím tempo rastu stále možno definovať ako stabilné. Podobný vývoj badať aj v ďalších krajinách V4, hoci práve investície do infraštruktúry vo volebnom roku a vcelku silný dopyt po výrobe automobilov robia z Maďarska najrýchlejšie rastúcu ekonomiku v celej Európskej únii,” konštatoval pre TASR hlavný ekonóm spoločnosti Coface pre strednú a východnú Európu Grzegorz Sialewicz.

HDP Slovenska podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR medziročne vzrástol o 2,5 %. Podľa analytička Poštovej banky Jany Glasovej sa pod hospodársky rast podpísali spotreba slovenských domácností, ale aj zahraničný obchod.

Ekonomiky susedných štátoch však rástli o niečo rýchlejšie. “Momentálne Česko rastie podobným tempom ako Slovensko. Uvoľnená menová politika Českej národnej banky a oslabenie kurzu českej koruny pomohlo českej ekonomike k rastu. V porovnaní so Slovenskom je aj bohatšie, má nižšiu mieru nezamestnanosti a nižšie verejné zadlženie,” zdôvodnila analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová.

Maďarskú ekonomiku ťahá nahor spotreba tamojších domácností. “Maďarsko po poklese v roku 2012 vlani mierne stúplo. V posledných dvoch kvartáloch k rastu pomohli domácnosti a najmä spotreba vlády,” doplnila Valachyová.

Poľsko má zase dostatočne rozvinutý vnútorný trh, vďaka ktorému sa v 2. štvrťroku zaradilo podľa analytikov medzi päticu najúspešnejších ekonomík únie. “Poľská ekonomika by podľa prognózy tamojšieho ministerstva hospodárstva mala v tomto roku vzrásť o 3,3 % a jej hlavným motorom by mala byť domáca spotreba. To by bola pre slovenskú ekonomiku dobrá správa, keďže prepadu dopytu zo strany poľských odberateľov by sme sa nemuseli obávať,” myslí si Glasová.

Podľa odborníkov susedné štáty ťažia aj z toho, že sú menej otvorenými ekonomikami ako Slovensko a sú tak menej náchylné na pokles dopytu zo zahraničia. “Slovensko bolo vlani treťou najotvorenejšou ekonomikou únie a najotvorenejšou ekonomikou zoskupenia krajín V4. Najmenej otvorenou ekonomikou bolo Poľsko a práve to mu v ťažších časoch môže pomôcť, keďže nie je natoľko zraniteľné prepadom dopytu zo zahraničia,” dodala Glasová.

Analytici zároveň upozorňujú, že ohroziť hospodársky rast krajín V4 môže pokračujúci rusko-ukrajinský konflikt, ale aj obmedzenie medzinárodného obchodu. “Všetky štyri krajiny sa nachádzajú medzi tými otvorenejšími ekonomikami únie, čo znamená, že ich vývoj vo väčšej miere závisí od zahraničného dopytu,” skonštatovala Glasová.

Podľa Sialewicza sankcie zo strany Ruska na európske potraviny spomedzi krajín V4 v súčasnosti pocítilo najvýraznejšie Poľsko, ktoré s Ruskom obchoduje najviac. “Celkový vplyv ruského embarga by napríklad len v prípade Poľska mohol mať za následok zníženie rastu poľského HDP približne o 0,2 až 0,3 %. To by však malo byť v prípade iných ekonomík V4 relatívne zanedbateľné,” doplnil Sialewicz.

Analytici Poštovej banky očakávajú, že slovenská ekonomika v tomto roku vzrastie o 2,3 %. “Dôležité je pozerať sa na udržateľnosť ekonomického rastu a kvalitu podnikateľského prostredia, ktoré dáva základ pre ďalšie investície. Na to by sa malo Slovensko sústrediť do budúcnosti,” dodala Valachyová.

mž