Bratislava 2. januára 2018 (HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)
Pod RTVS patrí viacero televíznych a rozhlasových kanálov. Jedným z nich je Rádio FM, prioritne zamerané na mladých poslucháčov. Ak by počúval niekoľko dní Rádio FM poslucháč neznalý vlastníctva média a dostal by potom otázku komu patrí, určite by odpovedal že nejakej mimovládke, pravdepodobne Sorosovej, ideologicky napojenej na Frankfurtskú školu.
Rádio FM je klenotom a bahnitým trasoviskom zároveň. V programovej štruktúre nesie veľa dobrého, určeného na nabalenie ešte viacej zlého. V základe je Rádio FM hudobno-zábavným médiom, so vzdelávacími a informačnými vsuvkami.
Ak upriamime pozornosť iba na hudbu, vynecháme kombinácie programov a sprievodné slovo, zhodnotíme rádio ako výborné. Hudba, vyberaná redaktormi je menšinová, kvalitná a často objavná. Moderátori majú o nej úžasný prehľad a snažia sa o presadzovanie mladých a neznámych autorov zo Slovenska a Čiech. Objavili skvosty ako Katarína Máliková, Longital a množstvo iných. Propagujú aj disharmonickú hudbu, no túto časť „umenia“ dnes asi nemožno vytrhnúť z vysielania hudobne pokrokového média.
Pokiaľ sa zameriame na hudbu a kombinácie programov, vynecháme sprievodné slovo, je vhodné priradiť hodnotenie podozrivé. Tu začína čosi škrípať. Programy sú celodenne rozvrstvené a zoskupované podľa typického algoritmu. Pre vysvetlenie: naomarxistické prúdy používajú na presadzovanie propagandy určité „nosiče“, do ktorých je ideológia vkusne, alebo otvorene zabalená. Súbor tém je dnes známy a jasne čitateľný, rovnaký používa aj Rádio FM. Ide o modernú hudbu, ekológiu, vegetariánstvo, nezávislú poéziu a literatúru, cestovanie a svetobežníctvo bez zdrojov, vedecké objavy vytrhnuté z kontextu… Usporiadanie je sofistikované a zasahuje rovnomerne počas dňa do inak neškodnej hudby.
Ale keď hľadáčik nasmerujeme na hudbu, programy a slovo zároveň, je nutné vysloviť hodnotenie rádia ako nebezpečné. Verbálny sprievod programov je plný politickej korektnosti najhrubšieho zrna. Pravidelne sa dozvedáme o LGBT komunite, o podpore dúhových pochodov, o úžasne integrovaných imigrantoch, o nezákonnej anexii Krymu. V sekcii poézie znejú dekadentné verše plné vulgarizmov a nechutností. Literárne okienko propaguje prózu na vysokej úrovni, najradšej však romány s „pálčivou“ tématikou. Veľa hovoria o týraní zvierat, nič o týraní ľudí. Keď sa dotkne kľučky na vysielacom štúdiu Miško Kaščák, osadenstvo upadne do mdlôb z pocty, ktorej sa im dostalo. Dodnes nezabudnú komentátori priblížiť tvorbu hudobníkov, protestujúcich proti Trumpovi a Putinovi, naopak podporujúcich Clintonovú. Rok po amerických prezidentských voľbách!!! Politická a kultúrna servilnosť nemá hraníc a používa ju zjavne iba niekoľko vybraných redaktorov.
Jednosmerná cenzúra a totálne nevyvážená programová skladba, pretkaná otvorenou ideológiou neomarxizmu nemá čo hľadať vo verejnoprávnom médiu. Hlavne, ak vysielanie nezakryte podkopáva autoritu národného štátu, ktorý je zriaďovateľom a platcom inštitúcie. Kto v skutočnosti riadi rádio, kto schvaľuje smerovanie a zloženie vysielania konkrétne nie je známe. Obsah však vypovedá za všetko a upriamuje pozornosť za oponu tretieho sektoru, nevolenej hydry s neuveriteľným dosahom.
Jaro Frank