RRZ spochybnila Ficov výklad únikovej klauzuly v rámci dlhovej brzdy

Premiér Robert Fico tvrdí, že ak výdavky Slovenska súvisiace s členstvom v medzinárodných organizáciách presiahnu tri percentá hrubého domáceho produktu, sankcie dlhovej brzdy sa na vládu nevzťahujú. Rozpočtová rada však upozorňuje, že takýto právny výklad zatiaľ nie je podložený relevantnými údajmi a môže predstavovať nebezpečný precedens.

Premiér svoj postoj opiera o takzvanú únikovú klauzulu zakotvenú v ústavnom zákone o rozpočtovej zodpovednosti. Tá umožňuje neuplatniť najprísnejšie sankcie dlhovej brzdy v prípade mimoriadnych výdavkov štátu, napríklad pri finančných krízach, prírodných katastrofách alebo pri plnení medzinárodných záväzkov, ak tieto výdavky presiahnu tri percentá HDP.

RRZ však upozorňuje, že v súčasnosti nemá k dispozícii informácie, ktoré by takéto tvrdenie vlády číselne potvrdzovali. Podľa rady by pri tak závažnom právnom výklade mala vláda transparentne zverejniť konkrétne výpočty a metodiku, z ktorých vychádza. „Vzhľadom na závažnosť dôsledkov takéhoto právneho výkladu by bolo vhodné, aby podobné vyhlásenia boli sprevádzané transparentným preukázaním argumentov, predovšetkým konkrétnou číselnou kvantifikáciou výdavkov,“ uviedla RRZ vo svojom stanovisku.

Rozpočtová rada zároveň naznačila, že premiérov výklad môže súvisieť s aktuálnou tlačovou správou Štatistického úradu SR o novom európskom pravidle týkajúcom sa obranných výdavkov. Takýto postup však podľa RRZ nie je vhodný, keďže zverejnené údaje hovoria len o celkových výdavkoch a nezohľadňujú, či ide o mimoriadne dodatočné náklady oproti štandardnému stavu.

Práve existencia mimoriadneho a neočakávaného nárastu výdavkov je pritom podľa rady základnou podmienkou na aktiváciu únikovej klauzuly. Samotná existencia výdavkov na obranu alebo plnenie medzinárodných záväzkov podľa RRZ automaticky neznamená, že štát môže obísť sankcie dlhovej brzdy.

Rada zároveň ostro odmietla možné započítavanie pravidelných platieb do rozpočtu Európskej únie či spolufinancovania eurofondov medzi mimoriadne výdavky. Podľa nej by takýto výklad pôsobil „úplne absurdne“, keďže členstvo Slovenska v EÚ má z dlhodobého pohľadu pozitívny fiškálny prínos.

RRZ zdôrazňuje, že únikovú klauzulu treba vykladať reštriktívne a v súlade s pôvodným účelom zákona. Jej cieľom má byť riešenie výnimočných situácií, ktoré sú mimo kontroly štátu, nie vytváranie priestoru na oslabovanie pravidiel rozpočtovej disciplíny. „Nemala by byť využívaná ako všeobecný nástroj na obchádzanie sankcií vyplývajúcich z dlhovej brzdy,“ upozorňuje rada. Pripomína pritom aj dôvodovú správu k ústavnému zákonu, ktorá ako príklad uvádza mimoriadne situácie typu potreby rýchlej finančnej pomoci členskej krajine eurozóny počas krízy.

Dlhová brzda patrí medzi kľúčové mechanizmy, ktoré majú zabezpečiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií. Ak by sa podľa RRZ začala úniková klauzula používať príliš voľne, mohlo by to oslabiť dôveryhodnosť celého systému rozpočtovej zodpovednosti.