Môj profil 
Predplatné
Bratislava 15. augusta (TASR) – Rezort zdravotníctva by na budúci rok mal zo štátneho rozpočtu dostať vyše 1,3 miliardy eur. Ako vyplýva z návrhu štátneho rozpočtu, väčšina z tejto sumy, takmer 1,21 miliardy eur by mala ísť na platby za poistencov štátu. Podľa súčasného návrhu plánuje štát za svojich poistencov na budúci rok zaplatiť menej. Sadzba by mala byť na základnej úrovni, ktorú garantuje zákon, a to štyri percentá z vymeriavacieho základu.
"Ministerstvo zdravotníctva (MZ) bude s ministerstvom financií naďalej rokovať o platbách za poistencov štátu. V súčasnosti sú spoločné rokovania prioritou pre MZ SR, práve preto vyjadrovať sa k akýmkoľvek výsledkom je v súčasnosti predčasné," povedala pre TASR Martina Lidinská z komunikačného odboru ministerstva. Štát platí poistné asi za tri milióny ľudí, ide napríklad o dôchodcov či študentov.
Do systému verejného zdravotného poistenia by malo ísť celkovo 4,26 miliardy eur, čo predstavuje 3,02-percentný rast oproti tomuto roku. Rozpočet počíta s tým, že kým štát za poistencov zaplatí menej, viac peňazí príde od ekonomicky aktívnych osôb. V tomto roku od nich prišlo menej zdrojov, ako počítal štátny rozpočet.
"Samozrejme vnímame negatívny vývoj verejných financií a potrebu šetriť v každej oblasti. Zníženie platby za poistencov štátu o takmer štyri percentá však nepovažujeme za správny krok, v konečnom dôsledku bude týchto takmer 80 miliónov eur chýbať pri preplácaní zdravotnej starostlivosti pre týchto poistencov štátu," reagovala pre TASR prezidentka Združenia zdravotných poisťovní Katarína Kafková. Ako poznamenala, zatiaľ nie je vidno, že by škrtanie výdavkov sprevádzali aj systémové zmeny, ktoré by zlepšovali efektivitu využívania balíka pre zdravotníctvo.
Upozornila, že aj takto naplánované výdavky v zdravotníctve v roku 2014 napokon nemusia byť dodržané. "Aj pri tohtoročných marcových mimoriadnych škrtoch v rozpočte na tento rok muselo k celkovým mimoriadnym úsporám vo výške 361 mil. eur prispieť zdravotníctvo 40 mil. eur, kým napríklad rozpočet rezortu obrany iba 1 mil. eur a rezort financií 2 mil. eur," pripomenula Kafková.
Prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko nevníma návrh ako dobrú správu pre zdravotníctvo a pacientov. "Pevne verím, že dôjde k zmene návrhu," povedal pre TASR a upozornil, že od budúceho roka má dôjsť k ďalšiemu navyšovaniu platov lekárov i nárastu minimálnej mzdy.
"Vnímame to len ako návrh, ktorý bude určite podstatne iný," reagoval pre TASR šéf Slovenskej lekárskej komory Marian Kollár s tým, že zdravotníctvo by malo byť prioritou. Návrh považuje za nedostatočný a likvidačný. Komora dlhodobo presadzuje sadzbu na úrovni 5,5 percenta. Kollár poznamenal, že vláda musí vyslať signál, aké chce mať zdravotníctvo, pričom poznamenal, že v okolitých krajinách nie je zvykom, aby sa znižoval rozpočet pre zdravotníctvo.
"Opäť sa ukázalo, že zdravotníctvo nepatrí medzi priority vlády. My sme opakovane upozorňovali, že sadzba za poistencov štátu na úrovni štyroch percent nie je dostatočná a je potrebné ju zvýšiť," uviedla v reakcii pre TASR Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek. Sestry upozorňujú, že škrty na nesprávnom mieste v žiadnom prípade nepomôžu zlepšiť dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti.
Návrh nie je v poriadku ani podľa predsedu Lekárskeho odborového združenia Petra Visolajského. Tvrdí, že štát by si mal uvedomiť, čo za takéto peniaze od zdravotníctva chce. Nepovažuje ho preto za dobrý krok a pripomína, že keď chce štát lepšie zdravotníctvo, sú potrebné aj zdroje. Myslí si, že v opačnom prípade môže dôjsť k zhoršeniu dostupnosti a kvality zdravotnej starostlivosti.
UPOZORNENIE: Správa bola aktualizovaná v 2. odseku a rozšírená o 4. a 5. odsek.
ala ed
.jpg)
.JPG)
