Praha 27. mája 2019 (HSP/Sputnik/Foto:wikimedia)
Podľa českej ekonómky Markéty Šichtařovej voľby do Európskeho parlamentu zas až tak drvivo nedopadnú a šance na skutočnú reformu EÚ sú podľa nej nulové. Šichtařová tak týmto vyjadrila svoj postoj k tohtoročným eurovoľbám, ale prehovorila aj o novej rodičovskej smernici EP. O názor sa podelila v rozhovore pre portál Parlamentní listy
Portál sa ekonómky opýtal na to, čo by sme mohli očakávať, keby sa vo voľbách do Európskeho parlamentu potvrdilo predpokladané oslabenie tradičných demokratických strán, a naopak by v mnohých krajinách posilnili populistické a protiúnijné strany.
Markéta Šichtařová sa však hneď na začiatku pozastavila nad slovom “populistický“ a vysvetlila, prečo je nutné dávať pozor pri jeho používaní. Celú vec objasnila na príklade z Paríža:
“Myslím, že by sme mali veľmi opatrne zaobchádzať so slovom“ populistický “. Napríklad vlani televízia hlásila, že v Paríži koncom roku 2018 protestovala krajná pravica. Potom sa ukázalo, že protestovalo 300 tisíc prevažne ľavicovo naladených ľudí. Toľko ľudí môže byť “krajná pravica“? A ukázalo sa, že niektoré médiá hovoria automaticky všetkým nepohodlným krikľúnom krajná pravica, aj keď majú typicky ľavicové požiadavky. A presne tak je to so slovom populizmus či populista. Každý, kto dnes nie je eurooptimista, je označovaný za populistu. A to aj v prípade, že jeho názory nie sú v danej krajine mimo mainstream, čiže nie sú práve veľmi “populárne”.
Ekonómka si ďalej myslí, že ak by sa v Európskom parlamente posilnilo postavenie euroskeptických strán, a to bez ohľadu na to, či skutočne budú alebo nebudú populistické v pravom slova zmysle, zbrzdilo by to tempo európskej integrácie.
“Pravdaže, že by v EÚ prebehla nejaká skutočná reforma, akási“ perestrojka “, na to je asi nulová šanca. Zase tak drvivo voľby určite nedopadnú. K tomu možno môže dôjsť až pri ďalších eurovoľbách,” dodala odborníčka s tým, že rozpad EÚ je podľa nej omnoho pravdepodobnejší ako reforma celej Európskej únie.
Ďalej sa portál dotkol tiež novej smernice Európskeho parlamentu. Tá zaväzuje členské krajiny do troch rokov umožniť na svojom pracovnom trhu flexibilné usporiadanie práce pre rodičov s malými deťmi, vrátane práce na diaľku, a ktorá zahŕňa aj desať dní platenej dovolenky pre otcov.
Markéta Šichtařová k tomu povedala, že nútiť na jednej strane zamestnávateľov, aby umožňovali prácu z domova a sledovali na diaľku nadčasy a počet hodín strávených doma pri počítači, absolútne nejde dokopy. Výsledkom podľa nej bude akurát to, že zamestnávatelia prepustia svoje doterajšie zamestnankyne a namiesto nich si zaobstarajú elektronický informačný systém, teda, že pracovných pozícií plošne ubudne.
“Keby do toho štát zamestnávateľom nekecal, zamestnávatelia by nemali problémy s prácou z domova, s čiastočnými pracovnými úväzkami a tak ďalej, a mamičky na materskej by bez problémov nejakú tú administratívnu prácu na pár hodín denne našli,“ dodala k téme ekonómka.
Markéta Šichtařová sa už skôr vyjadrila k návrhom francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona ohľadom reformovania EÚ. Ekonómka ich označila za utopické a vraj prezidenta k podobnému príhovoru viedol strach z toho, aby voľby do Európskeho parlamentu neskončili podobne ako hlasovanie o brexite, teda protieurópsky. Šichtařová ale s Macronom súhlasila v tom, že dnes Európa spí a stráca pozíciu vo svete. A práve preto vyzýva k zmene.