Rozklad sa do USA vkradol nepozorovane: separatizmus je pre krajinu skutočne nebezpečný

Washington 28. januára 2024 (HSP/Ria/Foto:AP/Eric Gay)

Kým Spojené štáty snívali o “dekolonizácii” Ruska a kreslili jeho mapy, ako sa rozpadlo na mnoho častí, do “žiariaceho mesta na kopci” sa vkradla infekcia separatizmu. Na univerzitách kreslia mapy “Rozdelených štátov amerických” pričom krajina sa na nich rozpadla na 124 častí. A to ešte zďaleka nie je koniec, píše Viktoria Nikiforova pre Ria Novosti

Napríklad práve teraz v štáte Texas Národná garda zložená z miestnych obyvateľov, väčšinou vojenských vyslúžilcov, vzala pod ochranu svoj kus štátnej hranice USA s Mexikom. Príslušníci Národnej gardy chytajú na rieke Rio Grande nelegálnych migrantov z Mexika a deportujú ich.

Pričom federálna pohraničná stráž sa nesmie priblížiť k tejto hranici. Faktom je, že federáli pracujúci pre Bidena sa k ilegálom správajú dobre a umožňujú im prenikať do krajiny. A Texasania toho majú plné zuby: je to jednoduché – cez ich štát prejdú ročne viac ako dva milióny ilegálov, mnohí z nich majú pri sebe zbrane a drogy, lúpia, zabíjajú a terorizujú obyvateľov štátu.

Texaská Národná garda obsadila Shelby Park, akýsi záchytný tábor pre migrantov, zablokovala cesty, ktoré tam vedú, a nepúšťa federálov dovnútra. Inými slovami, dochádza ku konfrontácii medzi ozbrojenými silami štátu Texas a pohraničnou strážou USA.

Najvyšší súd USA rozhodol o zastavení tejto nehoráznosti, ale guvernérovi Gregovi Abbottovi ani nenapadlo toto rozhodnutie realizovať. Sám zaplavuje Bidenovu administratívu žalobami kvôli migrantom a zároveň verbuje čoraz viac ľudí do štátnej Národnej gardy.

Obyvatelia nesamostatného Texasu majú voči Washingtonu mnoho ďalších sťažností. Kult transrodových a LGBT ľudí na školách, kritická rasová teória, propagácia vegánstva a radikálneho feminizmu, ekofanatizmus, ktorý ohrozuje legendárny texaský chov dobytka a menej legendárny, ale veľmi úspešný ropný priemysel. A, samozrejme, dane. Celý program Národného hnutia Texasu – hlavnej separatistickej strany v štáte – sa dá zhrnúť do jedného hesla: “Skončme s kŕmením Washingtonu”.

Nie je prekvapujúce, že pred mesiacom obyvatelia Texasu zozbierali 139 000 podpisov za vypísanie referenda o vystúpení zo Spojených štátov, ktoré by sa konalo súbežne s novembrovými prezidentskými voľbami. Štátne orgány podpisy odmietli, ale ich konfrontácia s federálmi na štátnej hranici je vlastne klasickým separatizmom.

Dokonca ani nepotrebujú referendum. Ale uskutoční sa, takže obyvatelia slobodného Texasu budú hlasovať za svoju nezávislosť. Najvyšší súd však hneď vysvetlil, že štát na to nemá ústavné právo. Washington bude nútený poslať do Texasu armádu. Začne sa ozbrojený konflikt – načo by to bolo Gregovi Abbottovi dobré? Nie, pre regionálnu elitu je výhodné dosiahnuť nezávislosť pokojne a spôsobom “nebudeme plniť vaše príkazy, ale budeme dostávať vaše dotácie”.

Atmosféra v Texase hustne. Štát je odhodlaný sám ubrániť hranice pred migrantmi. Biden reaguje

Ale možno sú to len americkí “vatníci”, ktorí sa búria proti Washingtonu? Nie, najhipsterskejší štát krajiny, Kalifornia, odmietol v máji minulého roka splatiť svoj dlh vo výške 18,5 miliardy dolárov federálnemu rozpočtu. V skutočnosti sa Kalifornia dostala do platobnej neschopnosti.

Potom sa vysvetlilo, že dlh sa aj tak splatí (za sedem alebo osem rokov), ale nie na úkor štátu, ale zdanením miestnych podnikov. Podstatou toho, čo sa dialo, však bolo, že demokratický guvernér Gavin Newsom otvorene postavil bokom demokratického prezidenta Joea Bidena. Je charakteristické, že separatistické tendencie nie sú v Kalifornii o nič menej výrazné ako v Texase.

Čo povedať o Floride, kde guvernér Ron Desantis najprv v rozpore s Washingtonom zrušil opatrenia proti koronavírusu, potom s podporou kubánskej diaspóry zorganizoval majdan na Kube, potom sa pokúsil o ďalší v Brazílii a nakoniec sľúbil, že nevydá Trumpa do Washingtonu, ak po ňom pôjdu federáli? Ako vidíme, štát Florida preukazuje úplnú nezávislosť vo svojej zahraničnej aj domácej politike.

V apríli sa do kín dostane film Občianska vojna britského režiséra Alexa Garlanda (preslávil sa románom Pláž). Opisuje udalosti blízkej budúcnosti v Spojených štátoch. Podľa scenára štáty vyhlásili vojnu Washingtonu a spojenectvá sa vytvorili veľmi bizarne. Napríklad na útok na hlavné mesto sú spojené sily Kalifornie a Texasu.

Prekvapujúce, však? Veď Kalifornia je považovaná za domov najradikálnejších demokratov a Texas je konzervatívny ako ojazdené sedlo. Tu sa však presne poznamenáva, že rozpad Ameriky sa nebude riadiť hranicami “červených” a “modrých” štátov. Bude to oveľa zložitejšie.

Faktom je, že v štátoch myšlienky “separatizmu” prúdia na všetkých úrovniach. V demokratickej Kalifornii sú republikánske enklávy a v republikánskom Texase demokratické enklávy. Mimochodom, práve medzi takýmito ľuďmi žijúcimi v nepriateľskom prostredí sú radikálne nálady najsilnejšie.

Existujú celé regióny, ako napríklad východný Oregon, ktorý sa chce spolu so svojou časťou štátu vysťahovať spod jarma demokratov do republikánskeho Idaha.

Existujú rodičia, ktorí sa združujú v komunitách, aby dostali svoje deti do normálnych verejných škôl bez LGBT agendy. A sú tu gangy antifa a BLM, ktoré zastrašujú voličov pri voľbách a potom vo voľnom čase rabujú obchody.

Sú mestá, kde sú potraty zakázané, a sú mestá, kde sa potraty otvorene – aj finančne – podporujú. Sú štáty, kde je druhý dodatok (t. j. právo používať strelné zbrane) posvätný. Sú mestá, ktoré sa nazývajú posvätnými svätyňami pre nelegálnych prisťahovalcov. Existujú osady, ktorých centrom je cirkev, a existujú mestá ako Portland, kde jediným náboženstvom je sekta BLM. Takže svorky federálneho práva a národnej jednoty sa jedna po druhej ničia.

A celá táto kvitnúca rozmanitosť vrie, strieľa a nenávistne hľadí na svojich susedov. Ako poznamenali americkí intelektuáli, “procesy oddelenia – nazvime ich mäkkým separatizmom alebo ľahkým separatizmom – prebiehajú práve teraz”. Našim kolegom by sme navrhli termín “plazivý separatizmus” – znie to lepšie.

“Na toľkých frontoch je Amerika už roztrhaná,” konštatujú Američania. – Pokiaľ ide o separatizmus, otázka neznie “čo by bolo, keby”, ale “čo teraz”.

Nuž, ako poznamenal Dmitrij Medvedev, svet bude sledovať boj Texaskej ľudovej republiky za svoju nezávislosť a “chrúmať popcorn”. Možno by sme súdruhov mohli aj podporiť. Napríklad poslať lúče dobra a lásky Gregovi Abbottovi. Nastoliť otázku práva Texasu na sebaurčenie v OSN. Ľudia trpia pod jarmom Washingtonu – treba im urýchlene pomôcť.

Prečítajte si tiež

Čo sa deje v Texase a čo je podstatou tohto konfliktu?