Texaský guvernér Greg Abbott včera vyhlásil, že je pripravený na konflikt s federálnymi orgánmi v súvislosti so situáciou na mexickej hranici. Pripomeňme, že včera vypršala lehota, do ktorej museli texaské úrady pustiť federálnu pohraničnú stráž na úsek hranice s Mexikom, kde Texasania v súčasnosti budujú opevnenia, aby zabránili nelegálnej migrácii.

Podľa vyhlásenia Abbotta však štátne orgány požiadavkám Washingtonu nevyhovejú. Navyše uviedol, že už získal podporu ďalších štátov. Podľa správ z včerajšieho dňa 10 štátov vyslalo jednotky Národnej gardy.

“Doteraz asi 10 štátov poslalo Národnú gardu alebo iné orgány, aby nám pomohli. Teraz sa k nám pridali a toto je boj za budúcnosť Ameriky,” povedal Abbott v komentári pre šou televízneho moderátora Tuckera Carlsona.

Tucker Carlson sa potom opýtal na možný konflikt s federálnymi silami. “Jediné, čo môžeme urobiť, je byť čo najlepšie pripravení, zapojiť čo najviac ľudí, urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme postavili ďalšie hraničné zábrany a zabránili nelegálnym vstupom. Pracujeme tvrdo bez ohľadu na to, čo urobí Bidenova administratíva,” povedal Abbott.

Bidenova administratíva považuje kroky guvernéra Texasu na ochranu hraníc USA za “nebezpečné”. Uviedla to tlačová tajomníčka Bieleho domu Karine Jean-Pierreová.

Dodajme, že Texas je jeden z najdôležitejších štátov pre hospodárstvo USA, ktorý sa podieľa 9 % na celkovom HDP Spojených štátov. Je centrom americkej ťažby ropy. Texas je po Rusku a Saudskej Arábii tretím najväčším producentom ropy na svete.

V roku 2021 Ilon Musk presťahoval sídlo spoločnosti Tesla do Texasu. Nachádza sa tu aj základňa spoločnosti SpaceX a hlavné zariadenia na výrobu moderných rakiet.

Ak by bol Texas samostatnou krajinou, s HDP 1,8 bilióna dolárov by bol 12. najväčšou ekonomikou sveta, čím by predbehol Južnú Kóreu, Brazíliu, Austráliu, Rusko a Španielsko.

HDP na obyvateľa je 78-tisíc dolárov. V Číne a Rusku 12-tisíc. v Južnej Kórei 34-tisíc dolárov, v Nemecku 51-tisíc.

Nové stanovisko Bidena

Prezident Joe Biden v noci povedal, že podpíše zákon o prísnejšej ochrane hraníc, ak sa na ňom dohodnú demokrati a republikáni. Tvrdí, že skupina senátorov písala legislatívu “nepretržite, počas sviatkov a víkendov” celé týždne. To, čo je v ňom už teraz, bude “najtvrdší a najspravodlivejší súbor reforiem v oblasti bezpečnosti hraníc, aký naša krajina kedy videla”.

“Ak to s krízou na hraniciach myslíte vážne, prijmite dvojstranný zákon a ja ho podpíšem,” uviedol prezident vo vyhlásení na webovej stránke Bieleho domu.

Vyhlásenie prichádza uprostred krízy v Texase, ktorý začal strážiť svoju vlastnú hranicu s Mexikom a nepúšťa k nej federálne orgány. Tie zasa požadujú odstránenie ostnatého drôtu, ktorý nainštalovali Texasania.

Okrem toho sprísnenie legislatívy o hraniciach je požiadavkou republikánov na vyčlenenie peňazí pre Ukrajinu.

Predseda Snemovne reprezentantov Johnson však včera dal jasne najavo, že možnosti kompromisu o hraniciach, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje v Senáte, republikánom nevyhovujú a sú odsúdené na neúspech v dolnej komore Kongresu.

Texas má za sebou históriu boja za nezávislosť.

Do roku 1836 bol Texas súčasťou Mexika. V tom istom čase tu aktívne prichádzali prisťahovalci zo Spojených štátov. Výsledkom bolo, že anglicky hovoriacich obyvateľov tu bolo viac ako španielsky hovoriacich, čo podnecovalo separatistické nálady.

Poslednou kvapkou bolo zrušenie otroctva mexickou vládou, čo rozhnevalo amerických prisťahovalcov, ktorí dobre zarábali na plantážach. Texas sa tak v roku 1836 vyhlásil za nezávislú republiku.

Nasledovala vojna medzi Texasanmi a Mexičanmi, v ktorej Texasu pomáhali početní dobrovoľníci zo Spojených štátov (oficiálne Washington vyhlásil svoju neúčasť vo vojne). V dôsledku toho Texas obhájil svoju nezávislosť a obnovil otroctvo. Občasné strety medzi mexickými jednotkami a Texasanmi však pokračovali. A mladá republika sa rozhodla pripojiť k USA.

Následná americko-mexická vojna v rokoch 1846-48 sa skončila víťazstvom štátov a Mexiko bolo nútené vzdať sa svojich nárokov na Texas. Mimochodom, v priebehu tej istej vojny sa USA od Mexika zmocnili aj Kalifornie, Nového Mexika, Arizony, Nevady, Utahu a Colorada. Spolu s Texasom tvorili tieto regióny 55 % územia Mexika.

V Mexiku sa táto vojna označuje ako intervencia Spojených štátov.

Počas občianskej vojny v rokoch 1861 – 1865 bol Texas súčasťou Konfederácie, ktorá uprednostňovala zachovanie otroctva v Spojených štátoch. Práve v Texase sa 12. mája 1865 odohrala posledná bitka občianskej vojny, ktorá sa skončila porážkou Konfederácie.

Texas sa považuje za jediný štát, ktorý sa pripojil k Spojeným štátom ako nezávislý štát. A na základe toho sa niektorí texaskí predstavitelia domnievajú, že štát má právo oddeliť sa. Hoci toto právo nie je uznané na federálnej úrovni, hnutie za obnovenie nezávislosti Texasu existuje a podľa amerických médií zintenzívnilo svoju činnosť na pozadí súčasných problémov s federálnym centrom.

Politici v Mexiku z času na čas využívajú myšlienku Reconquisty – návratu “mexických území”, ktorých sa zmocnili Američania, a “návratu k hraniciam z roku 1836”. Túto koncepciu presadzujú tak extrémne ľavicové, ako aj extrémne pravicové politické sily. Na oficiálnej úrovni ju mexické orgány nepodporujú, ale myšlienka Reconquisty je medzi ľuďmi pomerne populárna.

Podľa viacerých prieskumov verejnej mienky sa väčšina Mexičanov domnieva, že juhozápad USA by mal patriť Mexiku. A keď v roku 2008 počas reklamnej kampane v Mexiku vodka Absolut umiestnila na svoje plagáty mapu krajiny so starými hranicami, vyvolalo to medzi Mexičanmi vlnu národnej hrdosti.

Medzi americkými konšpiračnými teoretikmi sa dokonca objavila teória o existencii “plánu Aztlan” medzi mexickou elitou – návrat juhozápadu USA do Mexika. Oficiálne to nikto nepotvrdil a v politologickom prostredí sa to považuje za jednu z “konšpiračných teórií”. V súvislosti s búrlivými udalosťami v Texase a rastúcim politickým napätím v štátoch by sme však nemali vylučovať ani tie najneočakávanejšie možnosti.

Prečítajte si tiež:

Konflikt Texasu s Washingtonom môže vyústiť do občianskej vojny