Kard. Pietro Parolin je presvedčený, že prítomnosť pápeža v Írsku bude znakom nádeje pre všetkých a povzbudením pre miestnu Cirkev a pre rodiny z celého sveta. Svetové stretnutie rodín, ktoré sa začalo v Dubline v utorok 21. augusta, vyvrcholí v sobotu a nedeľu za prítomnosti Svätého Otca Františka. Ten sa po príchode do Írska stretne aj s verejnými predstaviteľmi krajiny a na druhý deň navštívi národnú mariánsku svätyňu Knock.

Kardinál Parolin, pápež František príde do Írska na Svetové stretnutie rodín. Téma rodiny má stále ústrednejšie miesto v jeho pontifikáte. Čo ešte môžeme očakávať po synodách a Amoris laetitia?

„Verím, že návšteva pápeža v Írsku pri príležitosti Svetového stretnutia rodín bude z jeho strany príležitosťou, aby znovu potvrdil bohaté učenie Cirkvi na tému rodiny, v zmysle zdôraznenia jej zásadnej úlohy a nezastupitešného miesta, ktoré rodina zaujíma v Cirkvi a v spoločnosti. A tiež aby podporil poslanie rodiny byť miestom lásky a vernosti, podporil ju v jej misii odovzdávania života a výchovy pre život. Domnievam sa, že samotná prítomnosť Svätého Otca bude zdrojom povzbudenia rodinám práve v tomto ich poslaní a hlavne v ich úsilí svedčiť o prítomnosti Božej lásky a tiež o schopnosti rodín vytvárať to šťastie, ktoré dnes svet hľadá zo všetkých síl.“

Aký je podľa vás najsilnejší a najoriginálnejší príspevok, ktorý môžu kresťanské rodiny dať dnes Cirkvi a tiež tomu, kto je ďaleko od skúsenosti viery?

„Myslím si, že rodina má dnes zohrať veľmi dôležitú rolu a zopakujem to, čo som práve povedal: tou úlohou je svedčiť o evanjeliovej radosti, vydávať radostné svedectvo o Božej láske, ktorá vie premieňať životy ľudí, vie premeniť život spoločenstva. Dnes žijeme v dobe, keď sa veľmi trpí osamelosťou, izolovanosťou. Osamelosťou a izolovanosťou jedných od druhých, čo sa nakoniec stáva tiež izolovanosťou voči Bohu. A tak pápež veľmi zdôrazňuje aj túto funkciu rodiny, ktorou je znova prebudiť na individuálnej úrovni i na úrovni spoločenstva tento zmysel spolupatričnosti, zmysel spoločenstva, tento zmysel úcty. Myslím si, že rodina má dnes túto úlohu, ktorú má vykonať v rámci našej spoločnosti.“

Na stretnutí v Dubline sa bude hovoriť aj o delikátnych témach ako je migrácia, rodinné krízy, či prijatie homosexuálne orientovaných osôb. Čo dnes Cirkev chce povedať ľuďom, ktorí nezdieľajú jej hodnoty a jej víziu sveta?

„Cirkev má evidentne svoju ponuku, ktorá je založená na Evanjeliu. Domnievam sa však, že je veľmi dôležitý, viac než slová, predovšetkým postoj Cirkvi, aby svedčila v zásade príkladom a skutkami o kráse a pravdivosti Evanjelia v dnešnom svete. Aj tu je mnoho zranení, ktorére porebujú uzdravovať, je mnoho osamelosti a mnoho rozbitosti, ktorú treba sceľovať. Môžeme sa tu odvolať na ten obraz, čo pápež použil na začiatku svojho pontifikátu: Cirkev ako „poľná nemocnica“, ktorá môže byť skutočne blízko ľuďom a sprevádzať ich na ceste rastu, a pokiaľ ide o zranenia, tak aj pri ich uzdravovaní. Povedal by som, že ide o tento postoj sprevádzania, ktorým je schopnosť načúvať, schopnosť dialógu, schopnosť rásť spoločne.“

Pápež viackrát žiadal, aby rodiny mali podporu inštitúcií cez primeranú politiku. Od čoho treba podľa Vás začať?

„Pápež hovorí, že musíme začať od nás samých, v tom zmysle, že sú to samotné rodiny a samotná Cirkev, ktoré sa majú angažovať v tomto zmysle. Toto je veľmi zdôraznené v Amoris laetitia, kde sa hovorí, že už bolo urobené veľa v zmysle prípravy, pomoci pripraviť mladých ľudí na sviatosť manželstva a na založenie si rodiny, ale že je potrebné urobiť oveľa viac. A potom prirodzene zo strany kresťanskej komunity, myslím že okrem tohto aspektu svedectva a činnosti ide tiež o odhodlanie stimulovať politickú komunitu, aby bola pozorná voči rodinnej realite, pozorná na jej potreby a jej núdzu a vyšla jej v ústrety príslušnými legislatívnymi opatreniami.“

Nástupca sv. Petra sa vracia do Írska po skoro 40 rokoch. Írsko prežilo strašné rany sexuálneho zneužívania a tiež nedávna správa o zneužívaní v Pensylvánii zanechala silný dojem. Čo by ste povedali Božiemu ľudu, ktorý je v Írsku?

„Verím, že sme boli a aj naďalej ostávame hlboko zasiahnutí týmto fenoménom, ktorý mal ničivý dopad aj na svedectvo Cirkvi. Pápež vždy trval na tom a aj naďalej trvá na skutočnosti, že prvou našou povinnosťou, prvým naším záväzkom je stáť pri obetiach, pomôcť im takým spôsobom, aby mohli „znovu vybudovať“ svoj život. Verím, že Cirkev v Írsku spoznala svoje nedostatky, svoje chyby, svoje hriechy, a že zároveň má aj rad opatrení, ktoré môžu zabrániť opakovaniu týchto ohavností, týchto hrôz. Verím však, že cesta pápeža do Írska sa bude niesť hlavne v znamení nádeje, tejto schopnosti nádeje, a hlavne zverenia sa do Božej lásky s jej oslobodzujúcou, premieňajúcou a zachraňujúcou mocou, ktorá sa zakusuje v rodinách. Takže je to aj posolstvo otvorenosti k budúcnosti, že táto viera, ktorá vždy bola pre Írsko a írsky ľud charakteristická, sa dokáže znovuzrodiť v srdciach a priniesť ovocie pokoja a šťastia.“

(Preklad: Slovenská redakcia VR)