Môj profil 
Predplatné
Kyjev 31. mája 2019 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Guvernér Národnej banky Ukrajiny Jakov Smolij oznámil, že v máji 2019 sa objem devízových rezerv a zlata znížil o 1,2 miliardy dolárov. Informuje o tom portál “Strana.ua“
Rezervy zlata boli znížené z 20,5 na 19,3 miliardy dolárov. Podľa serveru k tomu došlo kvôli veľkej sume úhrady štátneho dlhu. Tento mesiac platby dosiahli zhruba dvoch miliárd dolárov.
Smolij tiež uviedol, že do konca roka 2019 musí Ukrajina zaplatiť päť miliárd dolárov zahraničného a domáceho dlhu. Vedenie krajiny očakáva, že Medzinárodný menový fond (MMF) pridelí ďalšie dve miliardy dolárov, čo pomôže vyrovnať platby.
V MMF ale zdôraznili, že ďalšie tranže budú prevedené až po zvolení novej Najvyššej rady a formovaní vlády.
27. mája bolo zistené, že počas mesiaca vzrástol v prepočte na doláre štátny dlh Ukrajiny o 1,3 percenta. K 30. aprílu sa kumulatívne štátny dlh rovnal 79,8 miliardám dolárov.
Dňa 26. mája ukrajinský podnikateľ Igor Kolomojský vyzval prezidenta Volodymyra Zelenského, aby vyhlásil default kvôli zahraničnému dlhu. Kolomojský sa domnieva, že v prípade nesplnenia externých záväzkov sa Ukrajina nemá čoho báť, pretože Grécko a Argentína vyrovnali dlhy a sú “v poriadku”. Z
elenský návrh odmietol. Prezident Ukrajiny má v pláne pokračovať v spolupráci s MMF a dodržiavať záväzky voči západným partnerom.
Téma devízových rezerv nie je príznačná len pre Ukrajinu, ale postup iných krajín je odlišný. Napríklad, Rusko v čase hroziacej krízy amerického dolára navyšuje rezervy zlata v očakávaní, že úloha dolára ako rezervnej meny bude čoskoro spochybnená.
Podľa odhadov Svetovej zlatej rady (WGC) sa objem zlata v bilancii centrálnych bánk v minulom roku zvýšil o 651 ton, čo je najväčší ukazovateľ od roku 1971, kedy sa USA vzdali zlatého štandardu. Takmer polovicu tohto zlata kúpila Ruská banka.
Teraz má Centrálna banka Ruska 2112 ton zlata v hodnote okolo 87 miliárd USD, čo je rekordný objem počas celých dejín moderného Ruska. Za posledných desať rokov sa podiel zlata v rezervách krajiny zvýšil zo 3,5 na 18,6 percenta a investície do amerických dlhopisov a amerického dolára sa znížili na minimum.
Druhým najväčším odberateľom drahého kovu po Ruskej federácii sa stala Čína, ktorá disponuje rezervou v objeme 1853 ton zlata za 76 miliárd USD. Koncom minulého roka Peking po dvojročnej prestávke prudko zvýšil nákup zlata, čo malo za následok rast jeho ceny až na polročné maximum – 1300 USD za uncu.
Do “zlatého klubu” sa snažia vstúpiť aj India. V minulom roku zvýšila Rezervná banka tejto krajiny zlaté rezervy o takmer 42 tony na rekordne vysokú úroveň – 600,4 tony.
Stále väčšia geopolitická a ekonomická neistota nabádala centrálne banky k rozhodnutiu diverzifikovať svoje rezervy a sústrediť sa na investície do bezpečných a likvidných aktív, konštatovala WGC.
Podľa odhadov agentúry Bloomberg politika diverzifikácie rezerv, ktorú vykonávajú popredné svetové ekonomiky, zvýši globálny dopyt po zlatej surovine, a teda aj ceny.
.jpg)
