Môj profil 
Predplatné
Carolina Schmidt, ministerka životného prostredia Čile, ktorá summitu predsedá, ani v nedeľu nadránom nestrácala odhodlanie a predložila zástupcom krajín na posúdenie novú kompromisnú dohodu, ktorú narýchlo pripravil jej tím. Ani ona sa však netajila tým, že naťahovanie a neochota zo strany niektorých krajín pristúpiť k akémukoľvek kompromisu sa jej nepáči. „Je to veľmi ťažké, a veľmi dlhé,“ povedala v nedeľu nadránom novinárom.
Rozčarovanie nad postojmi niektorých krajín, predovšetkým Brazílie, Číny a Indie, ale tiež napríklad Ruska či Spojených štátov, netají ani americký klimatológ Alden Meyer. „Zúčastňujem sa na týchto klimatických rokovaniach od ich úplného začiatku v roku 1991, no ešte nikdy som nevidel taký absolútny nesúlad medzi tým, čo na jednej strane žiada veda a tiež ľudia celého sveta, a tým, čo tu predvádzajú klimatickí vyjednávači,“ cituje vedca britská BBC.
Ako v sobotu informoval britský denník The Guardian, krajinami, ktoré odmietajú prijať pravidlá potrebné na zamedzenie zhoršovania klimatickej krízy, a tým brzdia prijatie dohody, sú v prvom rade Brazília, Čína a India. Aliancia malých ostrovných štátov (AOSIS), čo sú krajiny, z ktorých mnohým hrozí v dôsledku klimatickej krízy úplný zánik, medzi štátmi, ktoré brzdia prijatie dohody, vymenovala aj ďalšie, vrátane Ruska, Spojených štátov, Austrálie či Kanady.
V prípade niektorých z týchto krajín je prekvapivé, že sa ocitajú na strane odporcov klimatickej dohody. Platí to predovšetkým o Kanade, ktorá doteraz bola považovaná v oblasti ochrany životného prostredia takmer za „vzorovú“ krajinu. Tiež India bola až donedávna považovaná za „premianta“ v boji proti globálnemu otepľovaniu, to sa však zmenilo po nástupe novej vlády nacionalistického premiéra Naréndru Módího.
Podľa informácií denníka The Guardian z Madridu je momentálne 84 krajín sveta ochotných zaviazať sa k tomu, že do konca roka 2020 ešte sprísnia svoje záväzky smerujúce k čo najrýchlejšiemu prechodu na bezuhlíkovú ekonomiku. OSN zas informuje o tom, že už 73 krajín deklarovalo cieľ prejsť na bezemisné hospodárstvo do roku 2050.
Podľa Guardianu je hlavným problémovým hráčom na rokovaniach v Madride Brazília, ktorá predkladá stále nové a stále „invenčnejšie“ návrhy, ktorými brzdí prijatie dohody. Hlavným bodom sporu je pritom aj po doch týždňoch najmä otázka, ako uplatňovať Článok 6 Parížskej dohody z roku 2015, ktorý hovorí o takzvanom obchodovaní s emisiami.
Princíp spočíva, pri istom zjednodušení, v tom, že jednotlivé krajiny – najmä tie chudobnejšie, pre ktorých hospodárstvo by bolo razantné znižovanie emisií a prechod na bezuhlíkovú ekonomiku bez finančnej pomoci veľkou záťažou – môžu získavať „body“ za opatrenia a skutočnosti súvisiace s bojom proti klimatickej kríze. Okrem samotného obmedzovania emisií a prechodu na obnoviteľné zdroje energie napríklad aj za veľké lesné plochy, ktoré krajina nevyrúbe a ochraňuje.
Tieto body môžu následne kúpiť bohaté krajiny a „zaplátať“ nimi prípadnú dieru v plnení vlastných cieľov pri znižovaní emisií. Tým je zabezpečená finančná pomoc pre menej rozvinuté štáty, a zároveň to, že tie bohatšie budú mať o niečo čistejšie svedomie.
Brazília však okolo tohto bodu vznáša rôzne svojrázne návrhy, napríklad stále trvá na tom, aby mohla body, ktoré získa za to, že na jej území leží 60 percent rozlohy Amazonského pralesa, použiť na „zaplátanie“ neplnenia cieľov pri znižovaní jej vlastných emisií.
.jpg)
.JPG)
