Plynová „trojka“ pod tlakom obmedzení: Bez Ruska, Iránu a Kataru to Západ nemá ľahké

Čo ďalej? Ruský prezident Vladimir Putin navrhol vývozcom plynu, aby túto situáciu riešili už teraz – na moskovskom fóre.

„Hlavným problémom je dnes prerušenie dodávok plynu. Z trhu v krátkom čase zmizli veľké objemy ponuky, pričom dopyt nikam nezmizol. Znamená to teda, že je potrebné vypracovať optimalizáciu dopravných trás s ohľadom na geografickú polohu krajín – účastníkov fóra – prostredníctvom vzájomných operácií medzi nimi, teda medzi nami. O to viac, že flexibilita a rastúca mobilita súčasného trhu so zemným plynom vďaka širokému využívaniu skvapalneného zemného plynu (LNG) to umožňujú, keďže dodávky LNG nezávisia od medzinárodných plynovodov a už teraz predstavuje podiel LNG približne polovicu svetového obchodu so zemným plynom,“ vyhlásil ruský prezident.

Podľa neho je prehodnotenie logistiky náročná úloha: „Je dôležité zachovať rovnováhu medzi záujmami dodávateľov a spotrebiteľov plynu a plniť platné zmluvné záväzky.“ Ruský prezident navrhol využiť úspešné skúsenosti s vyvažovaním trhu s ropou – OPEC+.

„Samozrejme, ropný priemysel má svoje špecifiká a svoje osobitosti, a v plynárenskom sektore je potrebné vybudovať vlastné efektívne mechanizmy spolupráce,“ dodal Vladimir Putin.

Rusko a Irán čelia sankciám Západu. V dôsledku toho Rusko obmedzilo dodávky plynu do Európy a jeho nové projekty v oblasti skvapalneného zemného plynu (LNG) sú zamerané výlučne na Áziu. Iránu zase obmedzenia bránia v rozvoji projektov LNG a dodávok plynu do Pakistanu. Katar sa zaplietol do iránskej vojny a blokády vývozu LNG cez Hormuzský prieliv. Všetko toto spolu viedlo k výpadku stoviek miliárd kubických metrov v ročnom vyjadrení a okamžite sa to prejavilo na cenách. Od minulého týždňa presahuje veľkoobchodná cena paliva v Európskej únii 1 100 dolárov.

EÚ pritom neupúšťa od plánov úplného zákazu dovozu ruského plynu v budúcom roku, zatiaľ čo USA sa neponáhľajú zrušiť sankcie voči projektom LNG v Rusku na pozadí rastu vývozu vlastného LNG.

„Situácia na svetovom trhu s plynom je krízová. Existuje systémový deficit ponuky a extrémne vysoké spotové ceny v Európe a Ázii. Z hľadiska zásob, infraštruktúry, technológií ťažby, spracovania, prepravy a spotreby, ako aj z hľadiska ekologickosti a hospodárnosti je však plyn mimoriadne konkurencieschopný a mal by čoskoro zaujať miesto ropy v základoch energetickej pyramídy sveta,“ hovorí zástupca riaditeľa Fondu národného energetického rozvoja (FNEB) a docent Finančnej univerzity pri ruskej vláde Alexej Grivach. Ale práve preto, ako poznamenáva expert, sa okolo plynu rozpútal ostrý geopolitický boj, ktorý vyvolal dlhotrvajúcu energetickú krízu.

„Je zrejmé, že aj hlavní dodávatelia, vrátane USA, aj spotrebitelia majú potrebu dostať sa z tejto krízy, o čom svedčí aj zintenzívnený proces rokovaní. Zatiaľ však nedosiahol úspech,“ domnieva sa zástupca riaditeľa FNEB.

Vedúci analytik FNEB a expert Finančnej univerzity pri ruskej vláde Igor Juškov pritom poznamenáva, že svet sa do plynárenskej krízy neponoril až so začiatkom špeciálnej vojenskej operácie v roku 2022, ale už v lete 2021. Už vtedy cena plynu v Európe vyskočila nad 1 000 dolárov.

„Boli to práve tie nesprávne politické rozhodnutia. To znamená, že Európska komisia trvala na tom, aby spoločnosti ťažili uhľovodíky, neinvestovali peniaze do plynárenského priemyslu, terminálov na skvapalnený zemný plyn, plynovodov ani ložísk. Všetko sa robilo pod heslom, že nás teraz čaká urýchlená energetická transformácia a váš plyn nebude nikomu potrebný,“ hovorí Igor Juškov.

Potom už prišiel rok 2022 – sankcie a protisankcie. A v tomto roku začala vojna v Iráne.

Podľa hlavného analytika FNEB má celá kríza korene v nesprávnych a neprepracovaných politických rozhodnutiach. „Svetový trh sa dostal do nestability,“ hovorí Igor Juškov.

Domnieva sa, že deklarácia fóra FSEGT môže smerovať k tomu, že na plynárenské trhy sa nesmie zasahovať politickými rozhodnutiami.

Mnohí spotrebitelia počítajú s tým, že situácia sa zmení, keď sa skončí kampaň v Iráne a otvorí sa Hormuzský prieliv.

„Myslím si, že vysoké ceny plynu s nami zostanú ešte pomerne dlhú dobu. Aj Európa bude teraz urýchlene čerpať plyn z podzemných zásobníkov, pretože ho tam čerpala, keď bol lacnejší. A to znamená, že Európa ukončí vykurovaciu sezónu s vyprázdnenými podzemnými zásobníkmi. To znamená, že v rámci príprav na budúcu zimu bude potrebné opäť nakúpiť veľké množstvo na doplnenie zásob,“ dodáva hlavný analytik FNEB.

Poradca riaditeľa fondu „Industrial Code“ Maxim Šapošnikov poznamenáva, že obnovenie katarského vývozu zatiaľ zostáva vážnou neznámou. V každom prípade však aj napriek očakávanej teplej zime zostane cena plynu o 30–40 % vyššia ako zvyčajne.

„To bude znamenať priemernú cenu v EÚ na úrovni 530–570 eur za tisíc kubických metrov,“ odhaduje Maxim Šapošnikov.

Analytik finančnej skupiny „Finam“ Sergej Kaufman súhlasí s tým, že znížená úroveň zásob plynu v EÚ bude v najbližšom roku udržiavať ceny nad hranicou 600 USD za tisíc kubických metrov, a to aj v prípade ukončenia konfliktu na Blízkom východe.

Zároveň sa domnieva, že problémy trhu majú skôr krátkodobý charakter: „Z dlhodobejšieho hľadiska, za viac ako rok a pol, môže súčasný pokles dopytu, obnovenie objemov zo strany Kataru a rast ponuky na trhu so skvapalneným zemným plynom – predovšetkým zo strany USA – vrátiť trh so zemným plynom do stavu prebytku.

Prečítajte si tiež:

• Česko chce zdvojnásobiť dovoz plynu z Alžírska, získalo predbežný prísľub
• Európa nemá odkiaľ získať plyn, okrem Ruska