„Rok volieb“

Rok 2024 bol nazvaný ako „rok volieb“ nie len tak pre nič za nič. Demokratické krajiny na celom Západe už tento rok zaregistrovali milióny voličov, ktorí vo voľbách odovzdali svoj volebný hlas.

Rakúsko, Belgicko, Chorvátsko, Francúzsko, Litva a Portugalsko hlasovali o zložení nových parlamentov v rámci riadnych alebo predčasných parlamentných volieb. Rumunsko a Bulharsko majú naplánované hlasovanie o zložení zákonodarného zboru do konca roka.

V Spojenom kráľovstve Labouristi v júlových parlamentných voľbách porazili dlho vládnucu stranu Toryovcov.

Na Slovensku, v Rumunsku a v Litve boli zvolení prezidenti. Okrem toho prebehlo nespočetné množstvo miestnych a regionálnych volieb, od Nemecka a Talianska až po Írsko a Španielsko.

A samozrejme, v júni si desiatky miliónov obyvateľov Európskej únie volili nových členov Európskeho parlamentu.

Budúci mesiac sa v Spojených štátoch, najstaršej nepretržite fungujúcej demokracii na svete, uskutoční kľúčové hlasovanie, v ktorom sa bude voliť prezident, Kongres a tretina Senátu.

Čo nám môžu povedať voľby, ktoré sa konali v Európe v roku 2024, o nadchádzajúcom hlasovaní v Spojených štátoch?

“Zmena“ na hlasovacích lístkoch

Establišment verzus antiestablišment. Budúcnosť verzus minulosť. Zmena verzus stabilita. Od Európy až po Ameriku boli práve tieto témy ústrednými zložkami predvolebných kampaní.

V celej Európe mnohé súčasné strany a lídri zápasili s nespokojnosťou voličov. Táto nespokojnosť a nesúhlas s kľúčovými politickými lídrami sa prejavili v mnohých tohtoročných hlasovaniach.

V Nemecku boli Olaf Scholz a jeho “Semaforová“ koalícia vo voľbách v roku 2024 opakovane prevalcovaní. V júnovom hlasovaní o EÚ zaznamenali strana Zelených a Scholzova SPD straty v počte kresiel v Európskom parlamente, zatiaľ čo outsiderské, populistické strany “radikálnej“ ľavice (BSW- Aliancia Sahry Wagenknechtovej) aj “krajnej“ pravice (AfD- Aleternatíva pre Nemecko) zaznamenali obrovský nárast podpory, ktorý bol do veľkej miery spôsobený silným nesúhlasom s vládnucou koalíciou.

Tento trend pokračoval aj na jeseň v Nemecku, kde sa konali spolkové voľby. V rôznych regionálnych voľbách, najmä na východe Nemecka, mnohí voliči zahodili obavy z “ohrozenia demokracie v prospech zmeny“, pričom AfD a BSW dosiahli výrazné zisky vo viacerých hlasovaniach v spolkových krajinách. Samotný Scholz sa tak stal obeťou masívneho poklesu ratingu, keď jeho vedenie vlády podľa prieskumu hodnotí pozitívne menej ako 20 % nemeckých voličov.

Vo Francúzsku viedol obrovský úspech krajne pravicového Národného združenia(RN) spolu so slabým výsledkom Macronových centristických liberálov (Renew) v júnových eurovoľbách k tomu, že francúzsky prezident vyhlásil predčasné parlamentné voľby. Zatiaľ čo výsledok júlového francúzskeho hlasovania hral Macronovi do karát, podpora RN vzrástla na 37 %. Ďalšia štvrtina francúzskych hlasov sa priklonila naľavo od Macronových liberálov k socialisticko-ľavicovému Novému ľudovému frontu(NPF).

Podobne ako u Scholza, aj v tomto zvrate osudu kedysi dominantnej koalície “Ensemble“ zohrala významnú úlohu nespokojnosť s Macronovým vedením a vládou a nárast strán naľavo aj napravo od prezidentových liberálnych spojencov.

V septembri sa Macronova priazeň pohybovala len na úrovni 30 %, pričom nespokojnosť s francúzskym lídrom vzrástla na viac ako 67 %.

V Londýne labouristi po viac ako desiatich rokoch pri moci porazili konzervatívcov. Dôvera v labouristov zostáva medzi britskou verejnosťou nízka, ale tento posun podčiarkuje obrovskú nespokojnosť voličov s Torryovcami.

V Španielsku a Portugalsku zvíťazili stredopraví politici . Portugalská Demokratická aliancia vedená stranou PSD porazila v marcových predčasných voľbách socialistov po korupčnom škandále, ktorý spôsobil rozpad vlády pod vedením PS. Španielska strana PSOE premiéra Pedra Sáncheza prehrala v eurovoľbách v tesnom súboji s Partido Popular , čím len zdôraznila nespokojnosť s jeho režimom. Marcový celoeurópsky prieskum Euronews-Ipsos ukázal, že Sánchez mal medzi 54 % španielskymi voličmi negatívnu mienku.

Nárast odporu voči establišmentu

Nie je to len francúzske Národné združenie alebo nemecká BSW či AfD. V celej Európe zaznamenalo v roku 2024 silný nárast podpory niekoľko netradične tvrdých strán.

Portugalská pravicová strana Chega sa po marcových voľbách stala treťou najväčšou stranou v Lisabone a získala takmer 20 % hlasov.

V Španielsku sa objavila nová tvrdá pravicová povstalecká strana SALF, ktorá ohromujúcim spôsobom získala tri zo 61 španielskych kresiel v EP.

V Maďarsku nová pravicová strana pod vedením Petra Magyara získala doteraz ľavicové opozičné hlasy a predstavuje novú výzvu pre stranu Fidesz premiéra Viktora Orbána.

Spomedzi najväčších európskych krajín len poľská Občianska platforma, rumunská ľavicovo-pravicová koalícia CNR a talianski pravicoví Bratia Talianska predstavovali strany na čele vlády, ktoré v hlasovaní v roku 2024 prekonali opozičné sily.

Problémy a motivácie voličov sa v rôznych regiónoch Európy líšia, ale jeden kľúčový faktor zostal jasný: voliči na celom kontinente požadovali od svojich lídrov zmenu.

Pokračuje trend “zmeny“ aj vo Washingtone?

Vzhľadom na zmeny v západných demokraciách majú prezidentská kandidátka Kamala Harrisová a americkí Demokrati dôvod na obavy. Podľa priemerných volebných modelov zostavených washingtonskou spoločnosťou Real Clear Politics(RCP), 61 % amerických voličov verí, že krajina sa uberá zlým smerom. Len 28 % Američanov verí, že krajina je na dobrej ceste.

Demokratov znepokojuje aj klesajúci počet hlasov prezidenta Joea Bidena. Podľa hodnotenia agentúry RCP má Biden medzi voličmi len 41 % súhlas, zatiaľ čo 56 % súčasného prezidenta neschvaľuje.

V období svojho pôsobenia vo funkcii prezidenta Spojených štátov boli exprezidenti Donald Trump (44,2 %), Barack Obama (49,7 %) a George Bush (50,5 %) hodnotení pozitívnejšie ako Biden. Z nich iba Trump prehral svoju snahu o znovuzvolenie.

Americkí voliči si tak oprávnene vyvodzujú prepojenie medzi Bidenom a nesprávnym smerovaním krajiny. V nedávno zverejnenom októbrovom celonárodnom prieskume verejnej mienky, ktorý uskutočnila televízia NBC News, len 25 % voličov verilo, že Bidenova politika pomáha americkým rodinám. Naopak, 45 % si myslelo, že Bidenova politika má negatívny vplyv a poškodzuje ich rodiny.

Harrisová a jej asistenti si uvedomujú, ako by tieto negatíva mohli ovplyvniť jej kampaň, a preto pracujú nadčas, aby sa pokúsili zvrátiť tento názor. Pred debatou 10. septembra Harrisovej kampaň presadzovala slogan zameraný na budúcnosť a zdôrazňovala, že Amerika “by nemala ísť dozadu“.

Počas septembrovej debaty medzi Trumpom a Harrisovou, odviedla viceprezidentka obrovský kus práce, aby bývalého prezidenta zatlačila do defenzívy.
V mnohých prípadoch Trump vystupoval ako úradujúci prezident, ktorý je odkázaný na obhajobu svojho úspechu spred štyroch rokov. Nepodarilo sa mu ani presvedčivo posilniť tvrdenie, že je to práve Harrisová, ktorá je s Bidenom posledné štyri roky pri moci.

V septembri mnohé prieskumy ukazovali, že Harrisovej taktika funguje. Septembrový prieskum televízie NBC News ukázal, že Harrisová má pred Trumpom 9-bodový náskok v “presadzovaní zmeny“. Tieto údaje sa zhodovali s jej najväčším náskokom v rámci volebného cyklu.

Od tejto debaty sa Trumpova kampaň a republikáni usilovali o to, aby Harrisovú preferenciami viac priblížili k jej šéfovi, úradujúcemu prezidentovi.

Podľa októbrového prieskumu NBC sa Trumpovo úsilie môže vyplatiť. Harrisová má teraz len 5-bodový náskok pred Trumpom.

Podobnosť?

Podobne ako v Európe, aj americkí voliči sú čoraz viac nespokojní s Washingtonom a to v mnohých témach, od životných nákladov a imigrácie až po interrupciu a demokratické normy.

Hoci mnohé z týchto problémov privedú voličov v novembri k volebným miestnostiam, komplexný naratív „zmeny“ má v tomto volebnom cykle nadštandardný vplyv. Víťazom sa pravdepodobne stane kandidát, ktorý podľa voličov najsilnejšie reprezentuje skutočnú zmenu a vzbudzuje nádej na lepšiu budúcnosť.

Ak európske voľby v roku 2024 poslúžia ako návod pre ďalšie americké voľby, v novembri by mohla byť rozhodujúcim faktorom tá politická strana, ktorá dokáže voličov najlepšie presvedčiť, že najviac reprezentuje túto nevyhnutnú “zmenu“.

Zatiaľ čo Trump je v súčasnosti outsiderom a vyzývateľom, Harrisová sa mnohým javí ako kandidátka zmeny. Do konca volebného cyklu však zostávajú tri dlhé týždne uprostred stále napínavejšieho súboja a túto “zmenu“ má k dispozícií ktorýkoľvek z kandidátov – a rovnako tak aj Biely dom.

Prečítajte si tiež:

• Ďalší pokus o atentát na Trumpa? Polícia zadržala podozrivého muža
• Ani prehra vo voľbách, ani úpadok popularity. Macrona trápi seriál od Netflixu. Takú ostrú reakciu zrejme nečakal