Rybníček: Nie je dobre, že vyššie územné celky nekopírujú historické rozdelenie

„Niektoré ekonomické inštitúcie sa snažia povedať, že veľkým problémom je veľké množstvo malých obcí a že treba ich pospájať a pozlučovať. A ja tvrdím, že oveľa väčším problémom dnes sú vyššie územné celky, ktoré keby sa zreformovali a nejakým spôsobom buď zmenili, alebo aj zrušili, ušetria viac zdrojov ako to, že by sme dnes mali nasilu zlučovať alebo nútiť do nejakej spolupráce malé obce,“ vyhlásil Rybníček.

Ako doplnil, spolupráca medzi malými obcami by mala vznikať prirodzene. So Združením miest a obcí Slovenska (ZMOS) aj združením Samosprávne kraje Slovenska (SK8) sa ÚMS zhoduje na potrebe verejnú správu zreformovať. Na spôsobe všetky tri združenia však zhodu nenašli.

ZMOS a SK8 žiadajú od štátu podiel na vyzbieraných daniach z DPH a daní z príjmu fyzických aj právnických osôb. Rybníček hovorí o plošnej sume na obyvateľa. Ak by rozpočet obciam či mestám nestačil, mal by rozdiel dofinancovať štát alebo by menšie obce mali nájsť spoločné riešenie, ako ušetriť.

„Takýmto spôsobom potom donúti toho starostu malej obce, aby on išiel a rozprával sa s okolitými starostami alebo s jadrovým mestom alebo s obcou, ktorú tam má, aby sa na spoločných kompetenciách dohodli,“ uviedol.

Prezident ÚMS zároveň nepovažuje centrá zdieľaných služieb za ekonomicky neudržateľné. „Podľa mňa je to vynútený politický proces. Centrá zdieľaných služieb dnes fungujú na základe dotácií z Európskej únie, ale pokiaľ tieto dotácie skončia a budú si to musieť financovať tí, ktorí to tam zdieľajú, tak bez pomoci štátu to neutiahnu,“ myslí si.

ZMOS: Zákon o obecnom zriadení má 36 rokov, systém kompetencií treba modernizovať

Presne pred 36 rokmi bol na Slovensku schválený zákon o obecnom zriadení. Po desaťročiach systému národných výborov obnovil demokratickú miestnu samosprávu a položil základ, na ktorom mestá a obce fungujú dodnes. Pripomenul to predseda Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) Jozef Božik. Nová legislatíva nadobudla účinnosť dňom prvých volieb do orgánov samosprávy obcí v novembri 1990. TASR o stanovisku šéfa ZMOS-u informovala ústredná riaditeľka kancelárie združenia Zuzana Špačeková. Božik zároveň pripomenul, že systém kompetencií samospráv je potrebné modernizovať a sprehľadniť.

„Zákon vrátil obciam samosprávnosť, to znamená vlastné volené orgány, právo rozhodovať o miestnych veciach, hospodáriť s vlastným majetkom a príjmami a niesť zodpovednosť za rozvoj svojho územia a potreby obyvateľov,“ povedal Božik. O dva roky neskôr bolo postavenie územnej samosprávy pevne zakotvené aj v Ústave SR.

Po 36 rokoch je podľa predsedu ZMOS-u potrebné chrániť princíp samosprávnosti, ale zároveň celý systém kompetencií modernizovať a sprehľadniť. „Musí byť jasné, kto má konkrétnu úlohu vykonávať, kto za ňu zodpovedá a z akých zdrojov má byť financovaná. Zákon prijatý v roku 1990 položil pevný základ. Našou úlohou je zabezpečiť, aby na ňom mohla silná, demokratická a finančne stabilná miestna samospráva stáť aj ďalšie desaťročia,“ skonštatoval.

Za vyše tri desaťročia sa podľa Božika úloha miest a obcí zásadne rozšírila. Do legislatívy zasiahlo novelizáciou 56 zákonov a zákona o obecnom zriadení sa týkali aj dva nálezy Ústavného súdu SR. Medzi najrozsiahlejšie zmeny patrili novely z rokov 2001, 2010 či z roku 2018.

Systém kompetencií samosprávy má podľa ZMOS veľký rozsah. „ZMOS identifikovalo približne 4500 kompetencií, oprávnení a povinností miest a obcí. Mestá a obce ich vykonávajú v 44 kompetenčných úsekoch na základe viac ako stovky právnych predpisov zákonnej alebo ústavnej úrovne. Ak sa k nim pripočítajú prierezové zákony, ktoré samospráva uplatňuje pri rozpočtoch, zamestnávaní, verejnom obstarávaní, e-Governmente, ochrane osobných údajov či kyberbezpečnosti, dostávame sa približne k 150 zákonom a ústavným zákonom,“ uzavrel Božik.