Môj profil 
Predplatné
“S veľkým rešpektom som počúval to, čo hovorila poľská premiérka, lebo je v tom kus logiky, čo hovorila. Na druhej strane je kus logiky v tom, že by bola obrovská chyba stratiť predsedu Európskej rady z nášho regiónu, pretože ak by sme boli bývali včera odložili voľbu predsedu Európskej rady, s pravdepodobnosťou, ktorá sa blíži istote, by sa stalo, že by sa našla väčšina pre niekoho iného ako pre kandidáta z tohto regiónu,” vyhlásil Fico.
Poľsko odmietalo podporiť doterajšieho europrezidenta Donalda Tuska a navrhlo vlastného protikandidáta. Lídri napokon napriek poľskému nesúhlasu opäť zvolili Tuska. Szydlová na svojom postoji vytrvala a rozhodla sa preto neschváliť závery štvrtkového summitu.
“Mne veľmi záleží na tom, aby pokračovala V4, a myslím si, že ak budeme vo V4 robiť to, čo sa nie vždy deje v EÚ, ak sa budeme navzájom rešpektovať a budeme vnímať špecifiká, ktoré sú legitímne, tak V4 má pred sebou veľkú perspektívu,” uviedol slovenský premiér.
Štáty Vyšehradskej skupiny dnes pozval v mene Beneluxu na stretnutie venované budúcnosti EÚ holandský premiér Mark Rutte. Fico účasť na stretnutí v Haagu potvrdil a dodal, že by sa malo konať koncom tohto polroka.
Vo štvrtok lídri členských štátov hovorili aj o komplikovanej politickej situácii na západnom Balkáne. Fico vyhlásil, že je zástancom rozširovania Únie, ktoré podľa neho prináša stabilitu a bezpečnosť.
“Keby to bolo na mne, tak by som uvažoval, či neurobiť nejaký dynamický krok, napríklad vybrať jednu z tých krajín západného Balkánu a urýchliť jej vstup do EÚ, aby tie ďalšie krajiny videli, že pokiaľ budú plniť kritériá, takúto perspektívu aj majú,” skonštatoval Fico.
Hlavy vlád a štátov EÚ vo štvrtok odobrili vznik Európskej prokuratúry (EPPO), keďže sa na tom roky členské štáty nedokázali dohodnúť na úrovni ministrov. EPPO začne fungovať, aj s podporou Slovenska, na princípe takzvanej “posilnenej spolupráce”.
Tento inštitút dovoľuje prijať legislatívu menším počtom členských štátov, ak nedokázali uzavrieť konsenzus. EPPO bude mať právomoc stíhať cezhraničné daňové podvody len v štátoch, ktoré vznik európskej prokuratúry podporili.
Robert Fico: Neúspech Rímskej deklarácie by bol pre Európu katastrofou
Hlavnou témou dnešnej neformálnej časti summitu EÚ v Bruseli, ktorý sa konal bez britskej premiérky Theresy Mayovej, bola príprava spoločnej deklarácie, ktorá odznie na summite v Ríme (25.3.) a ktorá by mala potvrdiť jednotu EÚ aj po odchode Británie. Predseda vlády SR Robert Fico upozornil, že prípadný neúspech spoločnej deklarácie by znamenal “katastrofu”.
Slovenský premiér ocenil, že v rámci úvah o budúcnosti EÚ zaznieva odkaz na septembrový summit v Bratislave, kde lídri 27 krajín EÚ prvýkrát po referende o brexite vyjadrili spoločnú vôľu pokračovať v európskom projekte. Dodal, že na Bratislavskú cestovnú mapu by mala nadviazať aj pripravovaná Rímska deklarácia.
Podľa Fica zaznelo v rámci rozpravy veľa návrhov a názorov, on vo svojom vystúpení prejavil miernu skepsu.
“Spýtal som sa, či sme schopní do 25. marca pripraviť spoločný dokument 27 krajín, pretože cítiť v názoroch na niektoré témy rozdiely,” opísal situáciu.
Pripomenul, že lídri mali dnes možnosť vyjadriť sa k Bielej knihe Európskej komisie, ktorá ponúka päť možných scenárov vývoja Európy. Národní experti teraz majú dva týždne na prípravu dokumentu, ktorý lídri 27 štátov EÚ počas osláv 60. výročia Rímskych zmlúv už len podpíšu a do ktorého už nebudú môcť zasahovať.
“Ak sa nám to nepodarí, budem to považovať za katastrofu,” uviedol Fico s odkazom na Rímsku deklaráciu o budúcnosti Európy.
Poznamenal, že v tejto súvislosti sa aj dnes veľa hovorilo o mechanizme posilnenej spolupráce, ktorý poskytuje členským krajinám právo na vyššiu dynamiku spolupráce bez potreby zapojenia sa všetkých členských krajín. Dodal, že tento mechanizmus už funguje, pretože v eurozóne sú diskusie o zavedení dane z finančných transakcií, ktoré podporuje aj SR, a naša krajina je aj medzi 17 signatármi dokumentu o potrebe zriadenia Európskej prokuratúry (EPPO).
“Mechanizmus posilnenej spolupráce by nemal byť základom fungovania EÚ do budúcnosti. Základom musí byť konsenzus všetkých členských štátov Únie,” zdôraznil premiér. Až potom, keď niektoré štáty cítia potrebu väčšej dynamiky vývoja, môže podľa neho nastúpiť tento mechanizmus.
Fico skonštatoval, že aj v súčasnosti sa Únia vyvíja rôznymi rýchlosťami, keďže máme fungujúci schengenský priestor, kde podporil snahy Rumunska a Bulharska o členstvo, a 19-člennú eurozónu.
Podľa jeho slov sa Slovensko tohto mechanizmu neobáva, podobne ako sa ho neboja ani ostané krajiny Vyšehradskej štvorky (V4), ktoré viacrýchlostnú Európu vnímajú ako šancu, ktorú treba využiť. Spresnil tiež, že V4 má rovnaký pohľad aj na pripravovaný dokument Rímskej deklarácie.
“Bola by chyba, a teraz hovorím o Slovensku, keby sme posilnenú spoluprácu nevyužívali tam, kde nám to vyhovuje,” odkázal šéf slovenskej vlády.
Ohľadom budúceho vývoja podľa jeho slov netreba zabudnúť ani na rozširovanie EÚ. Pripomenul, že na summite sa hovorilo o náraste nestability na Balkáne, o krajinách, v ktorých to “vrie”, a preto ich európsku perspektívu vníma ako najlepšie riešenie pre stabilitu tohto regiónu.
.jpg)
.jpg)
