Môj profil 
Predplatné
Richter dnes rokoval so zástupcami vyšších územných celkov (VÚC). “Nie je mi ľahostajné, ako budú financované zariadenia sociálnych služieb. Mám záujem urobiť všetko pre to, aby sociálne služby, ktoré majú byť zazmluvnené cez VÚC, aby aj boli a plnili svoju úlohu,” uviedol v pléne Richter.
Verejní aj neverejní poskytovatelia by mali mať k dispozícii o 12,5 milióna eur viac. “VÚC rátajú so zvýšenými prostriedkami pre sociálne služby. Pre budúci rok je to zvýšenie o 12,5 milióna eur, z toho o tri milióny pre neverejných súkromných poskytovateľov. Tým sú vytvorené podmienky, aby vedeli zariadenia fungovať,” vyčíslil Richter.
Ako príklad uviedol Košice a Žilinu. “Tak zazmluvňujú poskytovateľov sociálnych služieb, že príspevok na jedného klienta predstavuje od 520 do 590 eur podľa druhu sociálnej služby. Je to ďaleko nad rámec, o čom sa tu v súčasnosti bavíme. Garantujú aj zvýšenie minimálnej mzdy, ale aj valorizáciu platov verejných zamestnancov,” priblížil minister práce.
Kraje si to môžu dovoliť aj vďaka vyššiemu výberu daní. “Výber finančných prostriedkov z daní je vyšší,” potvrdil Richter.
Avizoval tiež, že rezort pod jeho vedením pripravuje veľkú novelu zákona o sociálnych službách. “Dnes sa bavíme o výške kompenzácií, ktoré pôjdu na jednotlivý stupeň odkázanosti. Predpokladám zvýšenie prostriedkov na sociálne služby o viac ako 100 % v porovnaní so súčasnosťou,” vyčíslil Richter.
Pozmeňujúci návrh na zvýšenie príspevku z 320 eur na 435 eur predniesla v pléne podpredsedníčka parlamentu Lucia Ďuriš Nicholsonová (SaS). “Verejní aj neverejní poskytovatelia sú na konci svojich snažení. Neviem si predstaviť, ako budú pri súčasných podmienkach a nezmenenom príspevku od štátu ďalej pokračovať. Zariadenia volajú po systémovom riešení,” zdôvodnila.
Poslancov žiadala o podporu návrhu. “Pokiaľ sa nezvýši príspevok pre poskytovateľov sociálnych služieb, ako sa potom nájdu peniaze v štátnom rozpočte, keď sa pripraví veľká novela zákona o sociálnych službách? Potom sa budeme baviť nie o 27 miliónoch eur, ako je to v tomto prípade, ale tam to budeme rátať v stovkách miliónov eur. Nie je to jednoduchá úloha. Ale neviem si predstaviť, že to poskytovatelia sociálnych služieb zabalia,” dodala podpredsedníčka parlamentu.
K nájdeniu riešenia, ako dofinancovať sociálne služby, vyzval rezort práce aj jej stranícky kolega Jozef Mihál, aby hľadal riešenia, ako čo najrýchlejšie a najlepšie zabezpečiť financovanie zariadení. “Za posledných päť rokov minimálna mzda pomerne razantne vzrástla a o to razantnejšie by mali vzrásť mzdy ľudí, ktorí opatrujú v zariadeniach, preto nie je logicky možné akceptovať, že príspevok štátu stagnuje na úrovni 320 eur,” skonštatoval Mihál s tým, že je nachystaný spolupracovať na príprave veľkej novely zákona o sociálnych službách.
.JPG)
.jpg)
.jpg)
