Môj profil 
Predplatné
“Nebudeme sa riadiť podľa lokálnej príslušnosti ministra, alebo štátnych tajomníkov a budovať diaľnice a cesty tam, odkiaľ pochádzame, ale tam, ako to potrebujeme a vychádza,” uviedol Kmeť.
Stavby plánované v budúcnosti majú viacero kritérií. Napríklad ekonomickú efektívnosť, či stavba patrí do európskeho dopravného koridoru TEN a má medzinárodný význam. Či má spoločenský význam aj z hľadiska vplyvu na životné prostredie. Podobný materiál podľa štátneho tajomníka pripravuje ministerstvo dopravy k železničnej doprave. Oba plány budú mať aj harmonogram stavieb. Bude tak známa časová os na prípravu a vloženie peňazí na dokumentáciu a stavbu, aby bolo známe, koľko finančných zdrojov je potrebných na tieto stavby zo štátneho rozpočtu alebo z eurofondov.
Plán prioritných stavieb by mal byť na desať, pätnásť rokov. “Musí sa pracovať aj na ďalších stavbách, ktoré Slovensko potrebuje. Toto je plán, aby sme vedeli, čo chceme stavať a pripravovať najbližšie tri, štyri roky. Plán sa bude aktualizovať každý rok podľa určitých kritérií, podľa finančných zdrojov, alebo možno sa zmenia kritériá, intenzita dopravy,” priblížil Kmeť. “Každoročne ho prehodnotíme a vždy ho schváli vláda. To znamená, že vláda berie aj záväzok za financovanie v tejto oblasti,” podotkol štátny tajomník.
Zoznam stavieb by mal byť záväzný aj pre ďalšie vlády. “Najväčší problém, keď hovoríme o budúcich vládach, aj keby sme mali v tomto období dostatok peňazí, je pripravenosť stavieb,” upozornil Kmeť. Pripomenul, že veľké líniové stavby, ako ukázala kríza v roku 2009, vedia naštartovať ekonomiku. “Chceme zrýchliť proces pripravenosti stavieb čo najviac tak, aby budúce vlády mali k dispozícii kompletnú prípravu a mohla sa zrýchliť výstavba diaľnic a ciest prvej triedy,” povedal Kmeť.
Výstavba diaľnic a ciest bola doposiaľ financovaná najmä z prostriedkov Európskej únie a čiastočne zo štátneho rozpočtu. Európska komisia však v budúcnosti už nechce dávať prioritu cestným stavbám. “Musíme sa vysporiadať s paradoxom, že nebudeme mať peniaze na financovanie takýchto stavieb. Vieme si predstaviť z toho stavať obchvaty miest, vytláčať z nich dopravu, ale musíme hľadať financovanie. Preto pripravujeme projekt Fond dopravnej infraštruktúry, ktorý pomôže financovať tieto stavby. Všetky okolité krajiny majú niečo podobné,” uviedol Kmeť. Na Slovensku podľa neho existoval cestný fond, kde sa kumulovali prostriedky na výstavbu dopravnej infraštruktúry a transparentne tam prichádzali z mýta, z dane z uhľovodíkových plynov a mazív či z dane za životné prostredie. “Chceme presne nastaviť tieto toky a nechať schváliť financovanie vládou tak, aby sme do konca roka mali pripravený materiál a táto možnosť vznikla,” dodal pre agentúru SITA štátny tajomník ministerstva dopravy a výstavby Jaroslav Kmeť.
.JPG)
