Môj profil 
Predplatné
V stredu 23. júna bol medzi materiálmi predloženými na rokovanie Vlády SR aj dokument z dielne MZVaEZ „Zahraničná a európska politika Slovenskej republiky v roku 2020“ s podtitulom „Slovensko v nestabilnom svete“. Rezort takéto dokumenty pripravuje pravidelne a ich cieľom je nastaviť strategický rámec slovenskej zahraničnej politiky. Dokument však 23. júna vládou schválený nebol. V predložených materiáloch sa objavil opäť o týždeň v utorok 30. júna, no na stránke Úradu vlády už prívlastkom „nové znenie“. Vláda ho v upravenom znení v stredu 1. júla schválila.
Nové znenie v tomto prípade znamenalo pretvorenie celej osobitej pasáže, v ktorej je V4 spomínaná omnoho obsiahlejšie. Dokument ju v pôvodnom znení spomínal stroho.
„V susedskej spolupráci chceme efektívne využívať i regionálne platformy, či už etablovanú Vyšehradskú spoluprácu, alebo novú dynamiku naberajúci Slavkovský formát. Hlavným kritériom nášho pôsobenia v nich je podpora presadzovania záujmov Slovenska a súčasne ich prínos k spoločným európskym riešeniam,“ písalo sa v pôvodnom znení dokumentu v pasáži „Zahraničná politika sa začína v susedstve“.
V novom znení dokumentu dostáva V4 väčší priestor a úvodná veta už nehovorí len o etablovanej spolupráci. „(…) významné miesto v slovenskej susedskej a regionálnej politike bude mať naďalej Vyšehradská spolupráca.“ Hlavným kritériom Slovenského pôsobenia vo V4 má byť podpora presadzovania záujmov Slovenska a súčasne jej prínos k spoločným európskym riešeniam. „Slovensko bude pokračovať v úsilí budovať pozitívne vnímanie značky V4, hľadať konštruktívne riešenia a pragmatickú spoluprácu v oblastiach, kde máme s vyšehradskými partnermi spoločné záujmy a postoje,“ vysvetľuje materiál presnejšie.
Podľa upravenej verzie dokumentu má ísť predovšetkým o koordináciu pozícií vo vybraných európskych otázkach, ako sú politika súdržnosti, spoločná poľnohospodárska politika alebo politika rozširovania. Dokument tiež presnejšie opisuje aj to, že Slovensko má mať naďalej záujem v rozvoji praktickej spolupráce v oblasti konektivity, severojužných dopravných a energetických prepojení, ako aj bezpečnosti a obrany.
„Slovensko bude klásť dôraz na pozitívnu agendu a naďalej budeme mať záujem na aktívnom rozvoji formátu ‚V4+’. Vyšehradskú spoluprácu budeme využívať ako užitočnú konzultačnú platformu nielen na presadzovanie spoločných regionálnych záujmov, ale aj ako príspevok k nachádzaniu celoeurópskych riešení výziev, pred ktorými stojí Európska únia,“ uzatvára sa v upravenej pasáži.
„Pasáž bola prepracovaná s cieľom presnejšie zadefinovať cieľ a rámce spolupráce v rámci V4,“ odpovedal rezort diplomacie na otázky agentúry SITA. Na otázku, kto nariadil takéto prepracovanie pasáže o V4, alebo či jej nedostatočná zmienka o V4 bola dôvodom, prečo dokument schválený nebol, neodpovedal.
Podobná situácia nastala aj v prípade schvaľovania Programového vyhlásenia vlády SR (PVV). Reportér Denníka N Vladimír Šnídl vtedy upozornil, že oproti pôvodnému zneniu PVV, ktoré mal údajne k dispozícii, bola pridaná osobitná časť práve pre V4. Dezignovaný predseda vlády Igor Matovič (OĽaNO) sa vtedy vyjadril, že pokiaľ by v programe nebola zmienka o susedných krajinách, tak by si ju tam „vydupal“. Súčasťou vládnej koalície je aj hnutie Sme rodina, ktoré je členom frakcie Európskeho parlamentu Identita a demokracia (ID). Túto frakciu odborná verejnosť označuje za extrémistickú. Jej členmi sú tiež Národný front Marine Le Penovej a či Liga Mattea Salviniho, ale aj ďalšie strany, ktoré sú v ich domovských štátoch považované za extrémistické.
.jpg)
