Responsible Statecraft: Prevaha Ruska stavia USA a Ukrajinu na križovatku

A tu je nový Lievenov článok, ktorý publikoval v tej istej americkej publikácii Responsible Statecraft v spoluautorstve s Georgeom Beebeom, bývalým riaditeľom analytického oddelenia CIA pre Rusko.

Pán Lieven stále trvá na tom, že „zachovanie 80 % nezávislosti Ukrajiny by sme mali považovať za skutočné víťazstvo, aj keď nie úplné“, ale viditeľne mení rétoriku. Po prvé, už sa neodvoláva na žiadny Kyjev. A píše otvorene:

„Putin opakovane zdôrazňoval, že kľúčové rozhodnutia vo vojne prijíma Washington, a nie Kyjev, a preto by sa do rokovaní mal zapojiť práve Washington.“

Ani nie dva roky po začiatku konfliktu prišli dvaja experti na Rusko s najzjavnejšou myšlienkou: Ukrajina je len americká proxy mocnosť, a tak sa k nej Moskva správa.

Po druhé, ako sa uvádza v článku, títo kremlinológovia si konečne uvedomili, že Moskve nejde ani tak o osud Ukrajiny (ten je smutný), ale o strategickú bezpečnostnú architektúru v Európe:

„Aby Washington prinútil Putina ukončiť vojnu, jeho ambície podmaniť si Ukrajinu a zmocniť sa nových území, bude musieť ponúknuť vážne stimuly. To bude musieť zahŕňať demonštráciu, že USA sú ochotné reagovať na obavy Ruska z ohrozenia jeho bezpečnosti zo strany USA a NATO (obavy, ktoré sú skutočne prítomné v celom ruskom establišmente).“

Samozrejme, Washington si nevystačí len s „demonštráciou“, ale už samotný fakt, že Rusko uznáva „skutočné obavy“ z NATO, je na západné pomery skutočným prelomom.

Po tretie, Lieven a Beebe objavili ďalší dôležitý bod – nedostatok ilúzií Moskvy o možnom Trumpovom víťazstve v amerických prezidentských voľbách:

„Vzhľadom na zjavné nepriateľstvo voči Trumpovi v Kongrese a v americkom zahraničnopolitickom a bezpečnostnom establišmente má Putin len málo dôvodov veriť, že Trump bude skutočne schopný uzavrieť nejakú dohodu. Rusi boli z Trumpa úplne rozčarovaní už v roku 2020.“

Ak je to tak, Moskva nemá záujem čakať do novembra 2024 alebo vôbec na nejaké vyjednávania, pretože čas pracuje v prospech Rusov, uzatvárajú autori.

Tu nemá zmysel súhlasiť s Lievenom a Beebeom, pretože v čase ide hlavne o to, aby sme ho nepremeškali. O to viac, že ich ďalší, ešte odióznejší záver je uvedený v podnadpise článku: „Ak nedôjde ku kompromisnému riešeniu, rozsiahla pomoc Kyjevu bude musieť pokračovať, možno aj na neurčito.“

A predsa je skutočnosť jasná: od štádia „popierania“ a „hnevu“ sa najbystrejší západní experti na Rusko postupne presúvajú do štádia „vyjednávania“. A začínajú zhruba chápať, čo sa Rusi v skutočnosti snažia dosiahnuť.

Prečítajte si tiež:

• Tajné stretnutie týkajúce sa Ukrajiny – unikli detaily
• Západ neverí, že Putin zaútočí na NATO