-„vypracovať a predložiť návrh Akčného plánu predchádzania a eliminácie rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným formám intolerancie;

-vypracovať a predložiť návrh Akčného plánu výchovy a vzdelávania k ľudským právam;

-ustanoviť a zabezpečiť činnosť Celoštátnej komisie pre výchovu a vzdelávanie k ľudským právam a demokratickému občianstvu;

-vypracovať akčné plány pre tie zraniteľné a marginalizované skupiny a jednotlivcov, pre ktoré doposiaľ nie sú zabezpečené legislatívne, inštitucionálne rámce, samostatné stratégie;

-plniť úlohy uvedené v Celoštátnej stratégii ochrany a podpory ľudských práv v SR a predložiť správu o plnení úloh (ako napríklad príprava na registrované partnerstvá, čo vyplýva z úlohy V.3);

-vychádzať z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR pri tvorbe, aktualizácii a implementácii verejných politík a uplatňovať priority stratégie vo všetkých strategických a programových dokumentoch vlády Slovenskej republiky a verejných politikách;

-vypracovať návrh na vytvorenie samostatného rozpočtového medzirezortného programu pre oblasť podpory a ochrany ľudských práv;

-subjektom verejnej správy, generálnemu prokurátorovi, predsedovi Združenia miest a obcí Slovenska, …, generálnemu riaditeľovi Rozhlasu a televízie Slovenska, subjektom občianskej spoločnosti (ukladá): spolupracovať pri plnení opatrení Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v Slovenskej republike.“

100 ku 10

Okrem informácií, ktoré už mnohokrát zazneli (že sa napr. právam LGBTI osôb venuje asi na 100 stranách, zatiaľ čo právam ľudí na hranici chudoby na 10), že je to dokument nevyvážený, nerieši skutočne problémy skutočne diskriminovaných, za zmienku možno stojí aj zápis z workshopu Dialóg o podstate a zmysle ľudských práv, ktorý tvorí jednu z príloh Stratégie, kde sa uvádza: „Právny poriadok Slovenskej republiky zakotvuje právo uzavrieť právny zväzok ľuďom rovnakého pohlavia. Súčasne to otvára tému osvojovania si detí partnermi rovnakého pohlavia… V diskusii o právach rodičov na výchovu detí v súlade so svojim presvedčením je uvedené: Vo vzťahu k sexuálnej výchove na školách môžeme argumentovať, že právo rodičov vychovávať deti v súlade so svojim presvedčením by sa malo podriadiť najlepšiemu záujmu dieťaťa.“

Čo majú autori tejto myšlienky na mysli?! Žeby ciele gender agendy ?! Viesť deti k sexuálnemu experimentovaniu a odobrať rodičom právo nad svojimi deťmi?!

Prílohy predstavujú zásadné rámce pre tvorbu budúcich verejných politík… 

Vlastný materiál Stratégie hovorí, že prílohy predstavujú „zásadné rámce pre tvorbu budúcich verejných politík … Zároveň sú aj vzdelávacím východiskom k jednotlivým ľudskoprávnym témam. Predstavujú návod pre ďalšie aktivity a ďalšiu tvorbu verejných politík“ – to znamená, že teraz sa budú tvoriť zákony, ktoré budú kopírovať odkazy zo Stratégie, ako napr.:

1) „Agenda rodovej rovnosti sa týka všetkých ľudských práv a slobôd… Nejde pritom výlučne len o vzdelávanie o ľudských právach žien, aj keď práve znalosti o tejto problematike tvoria prvý stupeň rodového vzdelávania, ale aj o vzdelávanie zamerané na príčiny a mechanizmy narúšajúce princíp rovnosti v rodových vzťahoch.“

Komentár: Ak v rodovej rovnosti – ako rovnosti mužov a žien – nejde o ľudské práva žien, o aké rodové vzťahy potom ide??

2) „Vytvoriť predpoklady pre akreditovanie vysokoškolských študijných odborov orientovaných na problematiku ľudských práv a rodovej rovnosti.“

Komentár: Tieto úlohy nie sú vypísané z ideologickej príručky gender agendy, ale z Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv v SR, z prílohy Vzdelávanie a výchova k ľudským právam.

Ďalšie odporúčania či úlohy:

3) právo na vzdelanie zahŕňa aj právo získať komplexné, presné a veku primerané informácie o ľudskej sexualite … komplexná sexuálna výchova musí venovať osobitnú pozornosť rozmanitosti (diverzite) … Výbor pre práva dieťaťa v súvislosti so sexuálnou výchovou na školách vyjadril vo svojich odporúčaniach Slovenskej republike znepokojenie nad správami, že výchova o sexuálnom a reprodukčnom zdraví nie je súčasťou školských osnov

4) zabezpečiť, aby školy poskytovali inkluzívne, bezpečné a podporné prostredie pre mladých LGBTI ľudí

5) vytvoriť orgán na úrovni vlády SR na zlepšenie ochrany práv LGBTI ľudí, ako aj boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie, rodovej identity a rodových prejavov

6) podporiť budovanie personálnych a finančných kapacít mimovládnych organizácií zaoberajúcich sa presadzovaním ľudských práv LGBTI ľudí

7) využívať overené postupy a skúsenosti z iných krajín s rozvinutou ochranou ľudských práv LGBTI ľudí a osobitnú pozornosť venovať problémom, ktorým čelia transrodové a intersexuálne osoby a mladí LGBTI ľudia atď.

Tušia autori Stratégie, akým problémom čelia ľudia na vozíčku? 

Keď som si prečítala pár stranovú prílohu venovanú právam osôb so zdravotným postihnutím (akýmkoľvek!) a porovnala som si to s neuveriteľne veľkorysou pozornosťou právam osôb s dvomi diagnózami (poruchou sexuálnej identity – transsexualizmom a urologickou diagnózou – intersexualitou), bolo mi do plaču. Všetkým (ostatným) zdravotným postihnutiam sa stratégia ochrany a podpory ľudských práv venuje na 7 stranách textu.

Tušia autori Stratégie, akým problémom čelia ľudia na vozíčku? Akým problémom čelia ľudia postihnutí nanizmom, ľudia so sklerózou multiplex? Akým problémom čelia ľudia s postihnutím alebo stratou zraku, sluchu? Tušia autori Stratégie, čím si prechádzajú ľudia s rakovinou?

A tak po takmer 2 rokoch pripomienkovania musím konštatovať, že stratégia nerieši práva všetkých občanov Slovenska rovnako, ale pozitívne diskriminuje zopár „vyvolených“ (ubolených?) a ignoruje tých, čo slušne žijú a starajú sa o ekonomický, spoločenský, intelektuálny a duchovný potenciál národa. Najsmutnejšie na tom je však to, že vláda pod dvoch rokoch upozorňovania a pripomienkovania od odborníkov tento invalidný dokument arogantne schválila. Tým sme sa stali jednou z dvoch krajín EÚ, ktorá takúto stratégiu prijala. … alebo ako slovenská vláda nadprácu urobila.

Renáta Ocilková