Stačí sa pozrieť na Stanfordský väzenský experiment či  Milgramov experiment. Ľudia mohli dané experimenty kedykoľvek ukončiť, ale konali bez akéhokoľvek náznaku uvažovania, spoľahli sa na autoritu.

17% ľudí uvažuje logicky. Triedia, preverujú informácie ktoré dostávajú, porovnávajú ich s realitou a tie ktoré uznajú za platné používajú v praxi.

3% ľudí sú kreatívci. Vytvárajú nové tézy, skúmajú, hľadajú nové cesty, vynaliezajú… Nijako to nesúvisí s genialitou, vzdelaním, je to len otázka osobnej voľby, postoja k životu.

Robert Kiyosaki k tejto téme napísal knihu s podtitulom „Prečo jednotkári pracujú v súkromných firmách, dvojkári v štátnej sfére a trojkári firmy vlastnia…“ Je na osobnom rozhodnutí každého z nás, kam sa chce zaradiť, koľko času a námahy sa rozhodne vynaložiť na svoj osobný rozvoj.

Rozhodnutia o tom ako bude svet vyzerať, robí mienkotvorná menšina. Jednoducho iný nemá kto. Vznikajú skupinky deliace si po vzájomnej dohode sféry vplyvu. Tak vznikla politika, tajné spoločenstvá, korporácie atď…

Tento vývoj je prirodzený a nikdy to nebolo ani nebude inak. Vyplýva zo samotnej podstaty človeka. Je len na nás či sa rozhodneme do procesu tvorby spoločnosti zapojiť, alebo si vyberieme úlohu nasledovníka.

Viera v rôzne utopické ideály, vo vodcu, mesiáša, záchrancu z vesmíru alebo trebárs Pinocchia je len a len voľba každého z nás. Kam vedie nám ukazuje história aj súčasnosť, odpovedzte si sami.

Kritické myslenie, prevzatie zodpovednosti za svoj život je drina na celý život bez garancie výsledku. Viete však, že ste to vy kto rozhoduje a všetko čo vykonáte je vaše rozhodnutie.

Manipulácia neexistuje. Je to len dobrovoľné rozhodnutie každého človeka podriadiť sa alebo viesť. V skutočnosti existuje len sebamanipulácia. Všetky informácie a vedomosti sú voľne dostupné, je to len otázka ochoty alebo neochoty vidieť realitu takú aká je.

Dôležité je vedieť že nikto nedokáže osloviť 100% populácie, spoločnosť sa delí na segmenty.

Každý politik oslovuje iný druh voličov, každá firma sa orientuje na iný typ zákazníkov atď….

Je nemožné osloviť 100% populácie, pretože  štandardne je spoločnosť rozdrobená na mnoho skupiniek podľa záujmov, názorov, veku, vkusu… Takáto spoločnosť  sa oslovuje a ovláda pomerne zložito. Pre zjednodušenie stačí spoločnosť roztriediť do dvoch polarizovaných skupín. Pravicu a ľavicu, konzervatívcov a liberálov atď.

Potom sa už len rozhodneme ktorú skupinu chceme osloviť, zistíme čo chcú naši cieľoví zákazníci počuť a hotovo. Tak prebieha predvolebná kampaň aj hociktorá reklamná kampaň. Rozdiel je len v tom, že za klamlivú reklamu firma nesie trestnoprávnu zodpovednosť, politik nesie len politickú, čiže de facto žiadnu.

Samozrejme  vychádzame z toho že 80 % populácie sa rozhoduje výhradne emotívne alebo živočíšne. Preto sa využíva tzv predaj cez emócie.

Výrobok, služba, idea, politik má vyvolať u zákazníka pozitívnu emocionálnu reakciu.

Samozrejme nebudeme sa snažiť zmeniť vnímanie milióna ľudí, jednoduchšie je zmeniť produkt, napríklad politika.

Už niekomu ľudia neveria? OK, dáme im nový xicht, vykreslíme ho ako skvelého človeka a systém funguje ďalej.

Že logické argumenty hovoria proti nemu? To na veci nič nemení, ide predsa hlavne o emócie.

Dáme si malý experiment? Choďte na železničnú stanicu a pozorujte ľudí pri pohybe v dave. Uvidíte úžasné veci. Bezmyšlienkovité nasledovanie…

Viď moje pozorovanie: Železničná stanica Nové Zámky. Kupovanie lístkov, dve kasy vedľa seba. K prvej sa niekto postaví a ďalší  hneď  zaňho. Po chvíľke tam stál rad… Bežná vec samozrejme.  Až na to, že  vedľa  otvorená kasa bola prázdna… Škoda, že som to nenatočil.

Podobná situácia sa zopakovala aj v mojej cieľovej stanici. Tam pre zmenu pokladne neboli vedľa seba, ale oproti sebe.

Alebo vystupovanie z vlaku: Prvý človek vystúpi z vlaku a vyberie smer chôdze po nástupišti, vpravo alebo vľavo. Dav nasleduje,  samozrejme že si v ňom ľudia šliapú na päty, dav sa vlečie… Pritom cesta na druhú stranu bude voľná.

Občas sa nájde jeden čo uvažuje a keďže chce prejsť rýchlo, celkom logicky sa vyberie na opačnú stranu…

Niekto za ním sa možno aj zastaví, pozrie vľavo, vpravo, zamyslí sa a vyberie si rýchlejšiu cestu…  Väčšina však bude naďalej nasledovať dav. Ako vravím, stačí pozorovať.

Robte tieto pozorovania, zaznamenávajte a zverejňujte… Zistíte že ľudí vôbec netreba manipulovať, urobia všetko pre to, aby nemuseli myslieť a aby za nich rozhodoval niekto iný.

Masy vôbec netreba klamať, nič im nahovárať, práve naopak. Neexistuje ovládanie väčšiny menšinou. Jednoducho mienkotvorná menšina hovorí davu to, čo väčšina chce počuť, dá im to čo hľadajú.

Adolf Hitler využíval tieto isté postupy, mal team ľudí ktorý sledoval reakcie poslucháčov na jednotlivé časti prejavu, robili si poznámky a neskôr podľa nich prejav upravovali. Prispôsoboval sa poslucháčom, aby získal ich podporu. Kto teda manipuloval koho?

Každý je schopný dosiahnuť prosperitu, správať sa eticky a morálne a osobnostne rásť.

Jediný kto ho môže zastaviť, „zmanipulovať“ je on sám.  Celá spoločnosť funguje ako zložitý stroj na jednoduchých princípoch. Hodinový strojček tiež využíva len základy fyziky, jednoduchú mechaniku…

Hodinár sa v ňom s prehľadom orientuje, len pre laikov sa zdá zložitý.  A vedeli ste že aj Albert Einstein zvažoval že bude hodinárom? Rozhodol sa inak…
A čo vaše rozhodnutia?

Miroslav Galko