Rekordné čísla z Nemecka: Takmer každý druhý väzeň je cudzinec

Cudzinci teraz tvoria takmer 45 percent väzenskej populácie v Nemecku, pričom v Berlíne a Hamburgu sa tento podiel blíži k 60 percentám, podľa údajov získaných od všetkých 16 ministerstiev spravodlivosti spolkových krajín.

Analýza denníka Neue Osnabrücker Zeitung zistila, že z 60 408 osôb zadržiavaných v nemeckých väzniciach alebo vo vyšetrovacej väzbe k marcu 2026 nemalo 27 000 nemecké občianstvo. To znamená, že celonemecký podiel cudzincov vo väzenskej populácii dosiahol rekordných 44,8 percenta, čo predstavuje nárast z približne 30 percent v roku 2015.

V týchto údajoch sú osoby s dvojitým občianstvom a osoby narodené v zahraničí s nemeckým občianstvom započítané ako Nemci, čo znamená, že skutočný počet väzňov narodených v zahraničí je pravdepodobne oveľa vyšší.

Najvyššie čísla boli zaznamenané v mestských štátoch. Cudzí štátni príslušníci tvorili 59 percent väzňov v Berlíne a 58 percent v Hamburgu. Viac ako polovica väzňov v Bavorsku, Bádensku-Württembersku a Hesensku boli tiež občania iných štátov ako Nemecko.

Podiel bol výrazne nižší vo východnom Nemecku, kde približne každý štvrtý väzeň v Meklenbursku-Predpomoransku, Sasku-Anhaltsku a Durínsku nemal nemecké občianstvo.

Nemecké noviny uviedli, že zahraniční väzni pochádzali najčastejšie z východnej Európy a arabských krajín. Ich podiel na väzenskej populácii je neprimerane vyšší ako podiel cudzincov v celkovej populácii Nemecka, ktorý sa pohybuje tesne pod 17 percentami.

Nemecké združenie väzenských dozorcov varovalo, že meniaca sa väzenská populácia vyvíja rastúci tlak na už aj tak preťažený väzenský systém.

„Jazykové bariéry sú veľkým problémom,“ povedal pre noviny predseda združenia René Müller a vysvetlil, že tlmočníci nie sú vždy k dispozícii a prekladateľské technológie nemôžu nahradiť priamu komunikáciu, ktorá je potrebná na riešenie problémov väzňov a ich prípravu na prepustenie.

„Naši dozorcovia majú čoraz väčšie ťažkosti s resocializáciou väzňov a snažia sa s nimi nadviazať kontakt,“ povedal Müller.

Varoval, že komunikačné zlyhania môžu zvýšiť agresivitu, podnecovať väzňov k úniku do izolovaných subkultúr a zvýšiť riziko radikalizácie moslimských väzňov za mrežami.

Bavorské ministerstvo spravodlivosti podobne poukázalo na jazykové ťažkosti a „kultúrne podmienené správanie“, ktoré môžu viesť k vážnym konfliktom medzi väzňami a personálom.

O tejto situácii informoval portál Remix už v roku 2024, keď sa odhadovalo, že nemecké väznice stoja daňových poplatníkov ročne približne 4,14 miliardy eur, pričom približne 1,82 miliardy eur sa vynakladá na väznenie cudzincov. V tom čase už cudzinci tvorili viac ako polovicu väzenskej populácie v niekoľkých spolkových krajinách.

Poslanec strany Alternatíva pre Nemecko Martin Hess uviedol, že tieto čísla poukazujú na dôsledky migračnej politiky krajiny.

„Približne 15 percent ľudí žijúcich v Nemecku tvoria cudzinci. Ich podiel medzi podozrivými, odsúdenými a väzňami je však neprimerane vysoký,“ povedal vtedy Hess.

Bývalý policajt vyzval na prísnejšie vyhostenia a úplné zvrátenie nemeckej migračnej politiky s argumentom, že kriminalita cudzincov predstavuje nielen bezpečnostné riziko, ale aj veľkú finančnú záťaž pre daňovníkov.

Prečítajte si tiež:

• S migrantmi to urobíme inak, avizuje minister vnútra
• Merz sľuboval pozastavenie zlučovania rodín. Nemecko napriek tomu udelilo vyše 53-tisíc víz