RegioJet – žltá demagógia SAS

Bratislava 6. januára 2017 (HSP/Foto:TASR-František Iván)

Približne pred siedmymi rokmi som sa podieľal na analýze ekonomických výsledkov z plánovanej modernizácie železničnej infraštruktúry v Slovenskej republike. Táto analýza bola uskutočnená v úzkej spolupráci s odborníkmi z Európskej únie na oblasť železničnej dopravy v rámci nástroja JASPERS.

Vzhľadom na to, že Hlavné správy poskytli pomerne veľký priestor poslancom Národnej rady SR Igorovi Matovičovi a Milanovi Ivanovi na kritiku rozhodnutia súčasnej vlády pokračovať v prevádzkovaní IC vlakov na trati Bratislava – Košice, považujem za potrebné vyjadriť svoje stanovisko k vyhláseniam, že prevádzkovanie IC vlakov spôsobilo škody súkromnej prepravnej spoločnosti RegoJet a v konečnom dôsledku znamená neefektívne vynakladanie verejných prostriedkov.

Osobitnú pozornosť si v tejto súvislosti zaslúžia mimoriadne neodborné a arogantné vyhlásenia poslanca Milana Ivana, ktorý je reprezentantom politickej strany SAS. Už samotné vyjadrenie, že štát je zlý hospodár (gazda) potvrdzuje, že predstavitelia SAS nie sú schopní kriticky myslieť. Vôbec nepostrehli alebo to zámerne prehliadajú, že aj v kolíske liberálnej demokracie – USA sa ukázalo, že hlavnou príčinou mnohých štátnych zlyhaní bolo zámerné jednanie (špekulácie) veľkých súkromných korporácií. Okrem toho škody, ktoré vznikli v dôsledku podvodov a špekulácií pri vládnych zákazkách, výrazne otriasli celou ekonomikou USA a mali značný vplyv na vznik ekonomickej krízy. Robert Simons, profesor na Harvard Business School, poukazuje na to, že podnikateľské prostredie vo vyspelých trhových ekonomikách je v súčasnosti značne deformované.

Tento ekonóm uvádza, že v podmienkach, keď hlavnými hybnými silami v ekonomike sú orientácia na výkony a na zisk, rastie pravdepodobnosť nekalých obchodných praktík, akými sú napr. netransparentná cenotvorba, korupcia, manipulácia s účtovnými údajmi, nadhodnotenie výdavkov a pod. Kľúčovým zistením v tomto prípade je fakt, že najvhodnejšími objektmi, na ktorých môžu zarobiť súkromné spoločnosti špekuláciou a nekalými obchodnými praktikami sú práve štát alebo občania. Spomínaný ekonomický systém, v ktorom platí zásada „Zlodej kričí, chyťte zlodeja“ je dlhodobo neudržateľný.

V nadväznosti na uvádzané fakty považuje americký ekonóm Robert Simons za potrebné zvýšiť dôraz na hodnotový systém podnikateľských subjektov, v ktorom budú jasne stanovené neprípustné aktivity pri zabezpečovaní verejných kontraktov. Význam týchto krokov potvrdzujú zmeny, ktoré v priebehu predchádzajúcich dvadsiatich rokov uskutočnili napr. spoločnosti General Electric alebo CEO Jack Welch, keď posilnili svoje štandardy etického správania v podnikaní na oblasť obchodných vzťahov so štátom (verejným sektorom). Vzhľadom na všetky tieto fakty je zarážajúce, že podnikateľské subjekty na Slovensku doteraz nemajú záujem deklarovať svoje etické zásady pri obchodných vzťahoch s verejným sektorom. V súvislosti s kritikou zo strany spoločnosti RegioJet by bolo zároveň vhodné sa spýtať, na akom hodnotovom systéme je založené podnikanie tohto prepravcu a aké sú vzťahy hlavného akcionára spoločnosti RegioJet na politickú stranu SAS.

Neúprimnosť vyhlásení odporcov prevádzkovania IC vlakov je však možné potvrdiť aj bez zistení amerických ekonómov. Záujem o poskytovanie prepravných služieb na trati Bratislava – Košice je viac ako pochopiteľný. Verím, že nasledujúce fakty presvedčia čitateľa, že poskytovanie tejto služby si je potrebné zaslúžiť a musí generovať aj hodnoty, ktoré nie je možné oceniť.

Predovšetkým je potrebné uviesť, že železničná trať Bratislava – Košice má strategický význam z medzinárodného pohľadu, pretože je súčasťou tzv. transeurópskej dopravnej siete (TEN-T). Vzhľadom na významnosť železničnej trate Bratislava – Košice má Slovenská republika možnosť čerpať finančné prostriedky z fondov Európskej únie na jej modernizáciu. Modernizácia tejto železničnej trate generuje významné benefity pre potenciálnych prepravcov. Prvým významným benefitom je zníženie nákladov prepravcu.

Druhým dôležitým benefitom je potenciál na zvýšenie počtu prepravených osôb a tým aj celkových tržieb prepravcu. Azda najatraktívnejším je pre prepravcu tretí prínos. Týmto benefitom je zníženie poplatku, ktorý platí operátor (prepravca) Železniciam Slovenskej republiky za využívanie železničnej trate. Zníženie spomínaného poplatku je dané tým, že SR sa po vstupe do Európskej únie musela zaviazať, že bude regulovať ceny za využívanie železničnej infraštruktúry v súlade s cenovou politikou Európskej únie.

Z tejto krátkej analýzy je zrejmé, prečo má RegioJet tak veľký záujem o poskytovanie prepravných služieb na železničnej trati Bratislava – Košice. Strategický význam tejto trate a predovšetkým potenciálne prínosy z modernizácie vytvárajú priestor pre súkromného prepravcu na zvýšenie zisku a to aj na úkor občanov. Prenechanie prepravy súkromnému prepravcovi by výrazne eliminovalo prínosy, ktoré sa vytvorili v dôsledku alokácie verejných zdrojov na modernizáciu železničnej infraštruktúry a zároveň by došlo k zhoršeniu hospodárskych výsledkov verejného prepravcu.

Prípadné prenechanie prepravy subjektu, ktorý uplatňuje v svojom podnikaní princíp ziskovosti môže spôsobiť aj obmedzenie čerpania finančných prostriedkov z fondov EÚ, pretože ich poskytnutie je podmienené tým, aby financované aktivity negenerovali zisk, ale nepeňažné, resp. spoločenské hodnoty. Veľmi dobrým príkladom spoločenských prínosov je aj  množstvo prepravených študentov. Možno tak predpokladať, že predstavitelia SAS zámerne démonizujú prevádzkovanie IC vlakov a zamlčujú verejnosti významné ekonomické fakty.

Považujem za potrebné, aby občania poznali aj iný názor na rozhodnutie obnoviť prevádzkovanie IC vlakov na Slovensku. Vyhlásenia poslanca SAS Milana Ivana ma presvedčujú, že si neviem predstaviť väčšiu katastrofu pre rezort dopravy na Slovensku, ako keby ho ovládla politická strana SAS.

Anton Čiernik