Môj profil 
Predplatné
„Dva roky sa len emotívne diskutuje o tom, kam a ako migrantov premiestniť. Je to obrovské zlyhanie Bruselu a je dobre, že premiér Babiš na summite EÚ kvóty opäť odmietol,“ pokračuje český týždenník Reflex. Vodcovia EÚ sa na minulotýždňovom summite v Bruseli o otázkach migrácie na ničom nezhodli. Podľa Reflexu sa na ničom ani zhodnúť nemôžu, pretože rokovaniam chýba dohoda, ako by sa malo k migrácii z dlhodobého hľadiska pristupovať.
„Na jednej strane predovšetkým veľké firmy hovoria o nedostatku pracovných síl (a tým manipulujú s politikmi), na druhej existuje úplne reálne bezpečnostné riziko, že časť utečencov predovšetkým z moslimských štátov sú prívrženci radikálneho islamu, ktorý vyhlásil Západu vojnu,“ vysvetľuje autor článku Viliam Buchert. Potom nastáva problém vlastný orgánom Únie – nedokážu rýchlo a adekvátne reagovať na bezprostredné hrozby.
Najnovšie informácie hovoria, že najbližšia utečenecká dohoda bude uzavretá v polovici roku 2018. Čaká sa totiž, ako dopadnú parlamentné voľby v Taliansku. “Navyše keď vyslovíte iný názor, ktorý sa nezhoduje s pohľadom Nemecka či Francúzska, ihneď ste označení za problémového. Krajiny strednej Európy sa tak dostávajú do úlohy akýchsi disidentov, čo pripomína doby komunizmu,” povedal poľský europoslanec Ryszard Legutko pre český týždenník.
Podľa českého Reflexu by krajiny podnikli „samovražednú misiu“, ak by sa rozhodli v prípade kvót ignorovať väčšinový názor verejnosti, ktorá ich odmieta. Na druhej strane, nemecká kancelárka si odmieta priznať chybu, že do svojej krajiny vpustila nekontrolovaný prúd migrantov. „Nelegálna migrácia totiž nie je iba humanitárnym problémom (iste, ľuďom z vojnových štátov sa má nejakým spôsobom pomáhať), ale je to aj bezpečnostné riziko. Bohužiaľ o tom málo hovoria aj niektorí českí vrcholní politici,“ sťažuje sa autor článku v českom týždenníku.
Autor dodáva, že je absurdné, že krajiny EÚ sa 2 roky hádajú o pár desiatok tisíc utečencov,, no pritom nedokážu vyriešiť dve zásadné veci. „Dôslednejšiu ochranu vonkajších hraníc Európskej únie a pokračujúcu infiltráciu vlastných spoločností (to platí najmä pre Francúzsko, Nemecko, Belgicko, Švédsko, Rakúsko, Taliansku či Španielsko) islamskými radikálmi,“ vysvetľuje Buchert.
Riešením podľa autora článku nie je ani podpora miest, odkiaľ migranti prúdia. „Keď pošleme peniaze do Líbye, možno to na chvíľku nejakých ľudí na ich ceste zastaví, ale nerieši to problém ako taký. V Iraku a Afganistane Západ za posledných 15 rokov utratil bilióny dolárov a chcel tam nastoliť slobodu a demokraciu. Želaný výsledok v podobe stabilizácie situácie sa ale nedostavil. Naopak. Pre budúcnosť je to zlovestné zistenie.“
Ako riešenie autor skôr vidí sprísnenie celoeurópskej politiky prijímania migrantov, v ktorej by sa malo postupovať selektívne. „Ukrajinci podľa všetkého nebudú páchať atentáty, zatiaľ čo u príslušníkov iných národov to hrozí. Vhodnejšie by preto bol výberový postup, aký voči niektorým krajinám presadzuje americký prezident Donald Trump.“
.JPG)
.jpg)
.jpg)
