Môj profil 
Predplatné
V asi päťminútovom vystúpení Van der Bellen podľa agentúry APA načrtol svoje predstavy o budúcom vývoji v Rakúsku. Za dôležité považuje proeurópsku politiku a politiku zameranú na integráciu, vedu a životné prostredie. Vyjadril tiež presvedčenie, že do politiky sa musí vrátiť “kultúra dialógu a dôvery”. Prezidentovi tiež chýba kultúra vzájomného rešpektu, zahŕňajúca vecný dialóg s opozíciou.
Rakúsko musí podľa prezidenta zostať “silnou krajinou v srdci Európy a v centre Európskej únie”. Od novej vlády v súvislosti predsedníctvom Rakúska v Rade EÚ v druhej polovici roku 2018 očakáva nielen jasný záväzok voči EÚ, ale aj aktívnu úlohu pri jej formovaní. Privítal preto skutočnosť, že Kurz jasne deklaroval, že proeurópska orientácia je preňho na prvom mieste.
Van der Bellen hovoril aj o ďalších témach, ako sú integrácia utečencov v Rakúsku, pravidlá pre spolužitie, rešpektovanie ľudských práv alebo riešenie dopadov digitalizácie. Zaoberať sa treba aj otázkou, akým spôsobom môže Rakúsko prispieť k boju proti klimatickej zmene.
Rakúsky prezident na záver konštatoval, že v nasledujúcich dňoch a týždňoch bude intenzívne komunikovať s dezignovaným kancelárom a “veľmi pozorne preskúma” jeho personálne a obsahové návrhy.
Šéf ľudovcov, ktorí v nedeľňajších predčasných voľbách získali 31,5 percenta hlasov, sa poďakoval za poverenie zostaviť vládu a zopakoval, že okamžite – pravdepodobne už dnes – odštartuje stretnutia s predsedami všetkých strán, ktoré sa dostali do parlamentu. Až následne mieni začať samotné koaličné rokovania.
Spolupracovať mieni i s menšími frakciami – napríklad so stranou Nové Rakúsko a liberálne fórum (NEOS) chce dosiahnuť potrebnú dvojtretinovú väčšinu v ústavných otázkach. O tom, či je možná spolupráca vo vláde, mieni rokovať so sociálnymi demokratmi a slobodnými.
“Chcem zostaviť vládu, ktorá má odvahu a odhodlanie priniesť do Rakúska skutočnú zmenu,” vyhlásil Kurz.
Kurz doteraz odmietol povedať, koho si vyberie za budúceho koaličného partnera. Očakáva sa však, že začne koaličné rokovania s pravicovo-populistickou Slobodnou stranou Rakúska (FPÖ), ktorá vo voľbách skončila na treťom mieste a spolu s ÖVP si najviac polepšila v porovnaní s rokom 2013. Predseda FPÖ Heinz-Christian Strache pritom denníku Österreich a televízii oe24.TV potvrdil, že s Kurzom sa v stredu stretol medzi štyrmi očami.
Málo pravdepodobné je pokračovanie koalície ľudovcov a sociálnych demokratov (SPÖ) doterajšieho kancelára Christiana Kerna. Ten ju dnes v Bruseli, kde sa zúčastňuje na summite EÚ, de facto vylúčil. Na otázku, či takejto koalícii dáva nejakú šancu, odpovedal, že sa pohybuje “na úrovni tisíciny promile”.
Kern zároveň konštatoval, že sociálni demokrati “sú otvorení rozhovorom”. Majú sa však týkať obsahu a nie dogmatického doťahovania sa koho zobrať alebo vylúčiť z koalície.
Podľa agentúry APA trvalo zostavenie vlády v Rakúsku do roku 1986 v priemere 60 dní (od 23 do 129 dní). Od roku 1990 sa tento čas predlžoval. V roku 2013 trvali koaličné rokovania 78 dní, v roku 2008 zabrali 65 dní, v roku 2006 sa rokovalo 102 dní a v roku 1999 až 124 dní. Najdlhšie – 129 dní – trvalo zostavovanie vlády v roku 1962, najrýchlejšie kabinet vznikol napríklad v rokoch 1975 (23 dní, tvorila ho len SPÖ), ako aj 1945 (25 dní, ÖVP, SPÖ, komunisti) či 1971 (25 dní, SPÖ).
.jpg)
