Rakúsko ako nová predsednícka krajina EÚ sa zamerá na nelegálnu migráciu

Viedeň 2. júla 2018 (TASR/HSP/ct24/Foto: TASR- Pavel Neubauer)

Novou predsedníckou krajinou Európskej únie sa na ďalší polrok od nedele 1. júla stalo Rakúsko. Čo možno očakávať od Viedne?

Rakúsko sa stáva už tretíkrát predsedníckou krajinou EÚ, keď predtým ňou bola v rokoch 1998 a 2006.

Česká televízia pripomína, že pred svojím tretím polročným predsedníctvom už v marci predstavilo priority: na prvom mieste bezpečnosť, k čomu patrí boj proti nelegálnej migrácii a zlepšenie ochrany vonkajších hraníc EÚ, a posilnenie európskej konkurencieschopnosti. V otázke stability západného Balkánu a jeho zbližovania s Európskou úniou chce tiež pokračovať po končiacom bulharskom predsedníctve.

Ďalším dôležitým bodom sú diskusie o príprave viacročného rozpočtu po roku 2020, čo chce mať Európska komisia vyriešené ešte pred voľbami do europarlamentu v jari 2019 a pred britským odchodom z EÚ, tzv. brexitom, keďže v októbri by mala byť hotová dohoda o podmienkach britského vystúpenia a spoločná politická deklarácia o budúcich vzájomných vzťahoch.

Rakúsko je za to, aby Európska únia rozhodovala len v tom, čo treba, čiže v otázkach týkajúcich sa všetkých členských krajín, a menej dôležité záležitosti prenechať na jednotlivé krajiny. Hlbšia integrácia teda bude odsunutá.

Rakúske predsedníctvo pod heslom “Európa, ktorá chráni” sa bude chcieť zamerať na reformu azylového systému, čo medzi členskými krajinami aj po viac ako dvoch rokoch stále vytvára napäté diskusie, či a ako prerozdeľovať migrantov v rámci EÚ.

Je známe, že vláda kancelára Sebastiana Kurza v tom zastáva podobné postoje, ako krajiny Visegrádskej skupiny (Česko, Slovensko, Poľsko a Maďarsko). Sľubuje boj proti nelegálnej migrácii, odmieta kvóty a súhlasí, že ju treba riešiť už mimo pred európskymi hranicami, čo si vyžaduje posilnenie a väčšie kompetencie pohraničnej a pobrežnej stráže.

K tomu sa aj patrične vyjadril rakúsky minister vnútra Herbert Kickl: “Štát, ktorý v prípade ohrozenia nedokáže účinne chrániť svoje hranice, stráca svoju dôveryhodnosť.”

Kurz: V plánovaných mimoeurópskych centrách by migranti nemali žiadať o azyl

Mimoeurópske záchytné strediská pre migrantov, ktorých zriadenie podporili minulý týždeň lídri členských štátov EÚ, by nemali poskytovať možnosť požiadať o azyl v Európe. Rakúsky kancelár Sebastian Kurz to povedal v pondelok ráno vo vysielaní verejnoprávnej rozhlasovej stanice ORF.

Podľa jeho slov, ktoré citovala agentúra DPA, by bolo prijímanie žiadostí o azyl priamo v takýchto centrách “šialene príťažlivým faktorom”. Kurz narážal na dohodu o zriadení “vyloďovacích platforiem” mimo hraníc EÚ, kde majú byť zhromažďovaní migranti zadržaní na mori.

Rakúsky kancelár by považoval za “chytrejšie brať týchto ľudí priamo z krízových oblastí namiesto ich podnecovania k tomu, aby sa vydali na nebezpečnú plavbu cez Stredozemné more”. V tejto súvislosti položil zároveň otázku, či “má všetkých 60 miliónov ľudí, ktorí sú celosvetovo na úteku, naozaj automaticky právo požiadať o azyl v Európe”.

Kurz sa v sobotu vyjadril, že pre jednotlivé krajiny Únie je dôležité, aby využili svoje kontakty s africkými krajinami s cieľom nájsť riešenie problému s azylantmi. Osobitne spomenul Taliansko a Líbyu, ako aj Španielsko a Maroko.

Eurokomisár pre rozpočet a ľudské zdroje Günther Oettinger v nedeľu oznámil, že Európska komisia začne rokovať s africkými štátmi o tom, či sú pripravené zriadiť spomínané záchytné strediská na svojom území. V rozhovore pre nemecký denník Frankfurter Allgemeine Zeitung upozornil, že zriadenie takýchto zariadení “si vyžaduje partnerskú dohodu s krajinami severnej Afriky, či už ležia priamo v stredomorskej oblasti alebo v regióne Sahelu”.

Oettinger nemenoval konkrétne štáty, denník však uviedol, že za najlepších kandidátov Európska komisia považuje Líbyu, Mali, Niger a Nigériu.