Prvým príkladom je prípad prepadnutia šéfa slovenských brancov na pešej zóne v Trnave. „Bol to brutálny útok úderiek liberálnych fašistov na spoluobčana s fyzickým poškodením zdravia a útokom na našu slobodu pohybu, slobodu prejavu a slobodu názoru – základným ľudským právam, ktoré patria každému! Tobôž vlastencovi v jeho vlastnom štáte! Aj tu sa však ukázala Božia prozreteľnosť, lebo každé zlo je na niečo dobré,” myslí si Rafaj, podľa ktorého sa takýmto správaním potvrdila opodstatnenosť organizovania sa ľudí na zabezpečenie svojej aj kolektívnej bezpečnosti vo verejnom priestore.

Fyzické útoky na ľudí s opačnými názormi sú podľa jeho slov znakom, že je demokracia v ohrození a že sa v kríze nachádzajú aj orgány štátu, ktoré majú chrániť bezpečnosť, zdravie a život každého občana bez rozdielu.

V príspevku sa vyjadril aj k akciám, ktoré organizujú členovia PS/Spolu proti mítingom kotlebovcov. Podľa Rafaja ide o propagandu s milionármi a vplyvom v pozadí, ktorí osoby s problémom s drogami, so zákonom, s poriadkom a s osobnou integritou propagujú ako slušných ľudskoprávnych aktivistov, „expertov“ a vraj „nových“ politikov.

„Zvoz ľudskej masy na demonštráciu ‘novej’ progresívnej sily a na zastrašovanie iných na riadne ohlásených verejných podujatiach, dokonca s pripravenými kameňmi, to už je sofistikovanejšia organizovaná politická kriminalita vo verejnom priestore. Signalizuje, že tu máme dočinenia so spoločensky nezvládnuteľnými indivíduami, ktoré žijú v chorobnej predstave svojich ideologických dogiem, vrátane svojej výnimočnosti spasiť a viesť Slovensko, pričom im cudzie nie sú ani neototalitné praktiky. Máme dočinenia s fanatikmi, ktorí šíria nenávisť v mene údajného boja proti nenávisti a v mene uvoľnenia pozícií nielen zastrašovanie slabších pováh, ale aj segregačný generačný rasizmus.“

Ďalší problém vidí aj pri novinároch, ktorým sa nenávistnou žurnalistikou a šírením zlej nálady podarilo tak znechutiť národ, že ľudia už ani nevnímajú rozdiel medzi skutočným „grázlom“ a človekom, ktorého zatvoria za šírenie slobodného názoru len preto, že je pre systém liberálneho fašizmu nebezpečný v tom, že odhaľuje práve jeho praktiky a otvára ľuďom oči.

Rafaj upozorňuje na to, že prvými bojovníkmi za ľudské práva pritom neboli liberáli, ani ľavičiari, ale konzervatívni, národne a kresťansky orientovaní slovenskí vlastenci. „To oni založili Slovenské stredisko pre ľudské a národná práva (SONOP). Ľudskoprávnej agendy sa však aj vďaka finančným tokom zo zahraničia zmocnili politické občianske združenia. Táto farizejská sekta najnovšie schvaľuje aj zatváranie ľudí za prejavený názor, dokonca slobodných novinárov z alternatívnych médií. Jej úderky zakladajú zoznamy nepohodlných ľudí, organizácií aj alternatívnych médií. “

K prípadu Vaského a Daňa, ktorých súd prepustil, ale zakázal im vyhotovovať vide,á alebo sa podieľať na ich zhotovovaní kvôli „hrubej neslušnosti“, uviedol, že dôvod prečo ich potrebovali eliminovať je každému zrejmý. Ich prepustenie považuje, aj vzhľadom na zákaz ich novinárskej činnosti, len za marketing.

„Môžeme mať o jej kvalite a štýle rôzne názory, mnohé z toho nemusíme brať, ale to, čo si tento liberálny a sfanatizovaný a zideologizovaní systém dovolil, že už za hrubou čiarou a ani ich prepustenie nezmyje tú hrubú čiaru, či skôr nový ostnatý drôt, za ktorým je totalita. Čiže, už sme v nej, lebo len totalita môže mať politických väzňov,“ tvrdí Rafaj, ktorý v prípade Vaského a Daňa inicioval otvorený list, ktorý vedenie Politických väzňov Protikomunistického odboja (PV ZPKO) zaslalo 13. januára ministrom vnútra aj spravodlivosti a žiadali o ich prepustenie. Rafaj ďalej spomína aj list od Martina Daňa, ktorý naznačil zaujímavé okolnosti angažovaného zaistenia a uloženia väzby.

V závere dodáva, že by sme na takéto „neototalitné“  praktiky mali byť citliví a vždy sa ozvať, keď začne systém prenasledovať niekoho z nás za názor.

„Naša blbá nálada z opisu situácie, ktorú veľa inteligentných a citlivých ľudí už odmieta v médiách sledovať, ani rozoštvávanie spoločnosti či už proti sebe alebo proti „nepriateľom“ liberálnej demokracie či vládnej moci alebo štátu by nemala byť dôvodom, aby sme stratili kontrolu nad rozumom, lebo len zdravý sedliacky rozum a viera vo vyššiu spravodlivosť nás môžu zachrániť a ukázať, čo robiť, aby sme neprišli o milované Slovensko,“ uzavrel s tým, že je potrebné držať spolu a neskočiť na lep vodcom revolúcie.