Štrasburg 12. októbra 2018 (HSP/Foto: TASR/AP- Zoltan Balogh/MTI via AP)
Prijatá rezolúcia Rady Európy, ktorá je kontroverzná nielen u nás, ale aj v západnej Európe, nezodpovedá ani rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP), ktorý nikdy neprijal žiadne stanovisko k definícii manželstva a rodiny, ani nikdy nestanovil povinnosť uznať manželstvá medzi osobami rovnakého pohlavia
O správe, ktorú pripravil švédsky spravodajca Jonas Gunnarsson, sa hlasovalo v stredu 10. októbra 2018.
V nej sa uvádza, že právo na rešpektovanie súkromného a rodinného života ako základné právo zakotvené v článku 8 Európskeho dohovoru o ľudských právach je “nerovnomerné v oblasti dosiahnutia rovnosti bez ohľadu na sexuálnu orientáciu”, čo správa považuje za “diskriminačné”.
Dodáva sa v nej tiež, že “hoci sa dosiahol významný pokrok smerom k väčšej rovnosti rodín, členské štáty by sa mali vyhýbať diskriminačnému zaobchádzaniu a mali by podporovať činnosti zamerané na odstránenie predsudkov v spoločnosti”.
Hnutie Citizen GO na svojej stránke nepotešene informuje: “Žiaľ, kontroverzná správa bola schválená.” Z celkového počtu 324 sa hlasovania zúčastnilo len 86 členov parlamentného zhromaždenia Rady Európy a 67 bolo za, 14 bolo proti a 5 sa zdržalo.
“Rada Európy chce dať prednosť požiadavkám LGBT skupín pred najlepšími záujmami a právami dieťaťa,” konštatuje ďalej Citizen GO.
“Pod rúškom rodovej rovnosti a nediskriminácie na základe sexuálnej orientácie” nová rezolúcia Rady Európy okrem iného požaduje:
– automatické uznávanie, že “rodičom č. 2” je partnerka narodeného dieťaťa (nie jeho biologický otec), a to za rovnakých podmienok ako sa určuje otcovstvo dieťaťa pri heterosexuálnych pároch (čl. 4.5.3)
– adopcie detí pre páry rovnaké pohlavia (čl. 4.5.2.)
– umelé oplodnenie pre páry rovnaké pohlavia
– právne uznanie párov rovnakého pohlavia (4.3.1.)
– odmietnutie ústavnej ochrany manželstva muža a ženy (4.2.).
Mnohé požiadavky z tejto správy nezodpovedajú ani rozhodnutiam Európskeho súdu pre ľudské práva, sú považované za kontroverzné dokonca aj v západnej Európe a sú v rozpore so legislatívou mnohých členských štátov Rady Európy, Slovensko nevynímajúc.
Ústava Slovenskej republiky totiž priznáva manželstvu jedinečné postavenie: “Manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou” (čl. 41.1) Nie je možné ho zredukovať na právny koncept, ktorý nezohľadňuje rozdiely medzi pohlaviami, ich súvisiacu komplementárnu úlohu a prirodzenú reprodukčnú úlohu spojenia muža a ženy.
Zákon o rodine a mnohé výskumy to jednoznačne potvrdzujú, že “pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa” (čl.I.3). Slovenská republika si tiež ctí zásadu “najlepšieho záujmu dieťaťa” (Zákon o rodine, čl.I.5). Takéto stanovisko zastáva aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý hovorí, že vnútroštátne orgány sú oprávnené limitovať právo dospelých na adopciu práve záujmami adoptovaných detí (pozri Fretté proti Francúzsku, 2002).
Podpora adopcií detí v rozpore s právom dieťaťa na otca a mamu a v rozpore s jeho najlepšími záujmami, vo všetkých štátoch Rady Európy, by obmedzila schopnosť štátu garantovať, že “záujmy dieťaťa budú prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú” (Zákon o rodine, čl.I.5).
Citizen Go upozorňuje, že je “mimoriadne znepokojujúce”, že aj keď Slovensko má v Parlamentom zhromaždení Rady Európy 5 hlasov, v pondelok pri hlasovaní nebol v Štrasburgu žiadny zástupca zo Slovenska. Poslanec Ľuboš Blaha, vedúci Stálej delegácie NRSR v Parlamentom zhromaždení Rady Európy, ktorý má ako jediný z členov delegácie schválenú služobnú cestu do Štrasburgu, sa tam nedostavil.
Okrem neho členmi Stálej delegácie NRSR v Parlamentom zhromaždení Rady Európy sú Renáta Kaščáková, Peter Kresák, Ján Marosz a Jaroslav Paška.
7.4°C
Štvrtok 
Piatok 
Nedeľa 
Piatok 
Štvrtok 
.jpg)
.jpg)
