Môj profil 
Predplatné
Sputnik.Italia usporiadal s profesorom rozhovor.
Segatori: Emmanuel Macron, ktorý prehovoril k Francúzom v pondelok večer, bol veľmi tvrdý a veľmi rozhodný. Na jeho skoro ustrnulej tvári bolo vidieť obraz človeka, ktorý navrhuje projekty, v ktoré sám neverí, ale považuje ich za potrebné, aby upokojil verejnosť a potom robil to, čo pôvodne chcel. A tentokrát sa mi zdalo, že sa Macronov obraz ideálne zhoduje s obrazom zjavnej psychopatie, ktorú som označil za dôležitú zložku jeho osobnosti.
Psychopat sa vždy snaží splniť nádeje tých, ktorí sa na neho pozerajú. Snaží sa byť taký, akým by ho chceli vidieť iní. Vo svojom prejave, ktorým mal spoluobčanov upokojiť, robil Macron práve toto a ponúkal Francúzom to, čo očakávali. Uznanie chýb (Mea culpa), určité ústupky, a aura autoritatívneho politika, ktorý vychádza v ústrety svojmu ľudu, a je dokonca ochotný ospravedlniť sa za svoje chyby.
Profesor, označujete ho za psychopata. Francúzsku teda vládne psychicky nestabilný prezident?
To som nikdy nepovedal. Psychopat nie je šialenec ani duševne chorý. Macron je veľmi šikovný a má veľké schopnosti, je ale zbavený emócií a preukazuje len slabú schopnosť empatie (súcitu). Práve toto označujem za psychopatiu – inteligentný alebo dokonca aj veľmi inteligentný človek, ktorý považuje iných za nástroje na dosiahnutie svojich cieľov a svojho úspechu za každú cenu. Pre psychopata sú iní ľudia majetkom. Psychopat, ktorý zabije svoju ženu po tom, čo jej vyznal lásku, ju zabije preto, že musí patriť len jemu. Je sústredený na výsledok a nezaujímajú ho následky jeho akcií.
Francúzi by teda nemali veriť jeho sľubom?
Na ich mieste by som sa správal mimoriadne opatrne. Som psychiater a vyzývam vždy k rozvážnosti tých, ktorí sú ochotní veriť pokániu manžela s psychopatickými sklonmi. Pokánie psychopat činí, kým nenarazí na niečo, čo môže spochybniť jeho predstavu o všemohúcnosti.
V poslednej dobe francúzske médiá písali o tom, že Macron je na pokraji nervového vyčerpania. Je to možno diagnóza?
Macron vyrastal v tieni postavy svojej matky, ktorá ho pokladala za zázračné dieťa. Mnohí ľudia posudzujú podobné prípady v mojom obore u jedného známeho talianskeho činiteľa (Gianfranca Finiho, ktorý bol v roku 2005 vodcom nacionalistickej pravicovo konzervatívnej strany Národnej aliancie – Alleanza nazionale, ktorá už neexistuje) sa takáto situácia časovo zhodla s obdobím ťažkej depresie, a hovorí sa, že to isté sa deje teraz s Macronom. Pre takýchto ľudí je veľmi príznačný narcisizmus. Ale ako si pamätáme, keď neukázalo zrkadlo Narcisovi jeho ideálny obraz, jeho svet sa zrútil.
Akú úlohu hrá v tejto situácii jeho manželka?
Dvojaký. Samozrejme ho naďalej podporuje a považuje za toho najlepšieho muža, ale zároveň aj prehlbuje ešte viac jeho neschopnosť pochopiť realitu a núti ho k tomu, aby sa ešte viac sústredil na seba samého. Inými slovami, postrkuje ho ku kraju Narcisovho rybníka.
.JPG)
.jpg)
