“Názorová slovná vendeta je v médiách povolená, píše k intervencii Generálnej prokuratúry v kauze Havran.

“Vraj ‘ide o len o odvetnú reakciu, ktorá by v slobodnej spoločnosti mala v médiách existovať.’ Čo na to povedať?”

Rafael Rafaj vysvetľuje, že Tlačovo-digitálna rada Slovenskej republiky ako výkonný orgán Asociácie na ochranu novinárskej etiky v oblasti etickej samoregulácie novinárov vo svojom rozhodnutí z októbra 2018 skonštatovala, že Michal Havran vo svojom komentári “Pošlite Kuffu do cirkusu” uverejnenom v denníku SME 27. júna 2018 použil „nenávistné prejavy (hate speech) nie nepodobné fašizoidným prejavom“.

Exposlanec Rafaj preto po rozhodnutí GP hovorí o dvojitom metri. “Nenávistné prejavy sú podľa slovenskej legislatívy trestné, keďže zasahujú do práva na ochranu dôstojnosti osôb, voči ktorým sú namierené. Preto podal Ján Čarnogurský ml. na Havrana trestné oznámenie s podozrením, že týmto článkom hanobil národ, rasu a presvedčenie.”

“Justičné orgány však po novom reagujú nie na paragrafové znenie, ale na verejnú mienku. No a tú určuje mediálny mainstream, ktorého súčasťou je aj M. Havran. Ten po zrušení obvinenia Generálnou prokuratúrou už opäť sebavedome slniečkársky určoval, čo má polícia aj prokuratúra robiť.”

Michal Havran situáciu pre portál Aktuality.sk komentoval s tým, že to, že má nejaký prokurátor alebo  vyšetrovateľ akési chúťky odstíhať si niekoho, by nemalo byť základom právneho systému na Slovensku.”

“Vau! Slniečkár objavil opäť Ameriku. Len by túto radu mal poslať aj iným, angažovaným vyšetrovateľom, na NAKA, prokuratúru, najmä tú „špeciálnu“ a aj na generálnu. Lebo tam to cielené „odstíhavanie“ beží na vybrané „nacionalisticko-extrémistické“ terče ako na bežiacom páse…”

Bludný slniečkarsky kruh

Podľa slov Rafaja sme sa ocitli v bludnom slniečkárskom kruhu, v ktorom môžete naháňať hocijakých extrémistov, okrem tých liberálnych.

“Naopak, angažovaného publicistu Havrana by vraj potešilo, keby v budúcnosti nedostávali takýto ľudia (ktorí ho na NAKA chceli „odstíhať“) podobné spisy, aby sa vraj predišlo nespravodlivosti a zbytočnému naťahovaniu vyšetrovania.”

Dodal, že teraz sa dá očakávať, môžeme predpokladať, že oslobodený publicistavprejde do typického protiútoku a zo zodpovedného vyšetrovateľa sa stane vyšetrovaný… “Nič nové v neomarx agresívnom prostredí, kde sa páchateľ stáva „obeťou“ a obeť de fakto páchateľom.”

“Stačí napr. domnienka prokurátora z GP, že Havran len napísal pamflet (jeden zo žurnalistických žánrov) a vraj mal právo na rozhorčenú reakciu na kňaza Kuffu a vraj Havran tým neurazil kresťanov…”

Urážka či hanobenie?

Rafaj sa vo svojom komentári pozrel na niektoré konkrétne urážlivé výroky Michala Havrana. “Napríklad popiera prenasledovanie kresťanov. A to napriek faktu, že každý siedmy kresťan žije v krajine, kde je diskriminovaný a prenasledovaný. V súhrne ide o 300 miliónov prenasledovaných kresťanov za svoju vieru (Religious Freedom Report 2018).”

“Havran, mimochodom vyštudovaný laický protestantský teológ, sa pravidelne naváža do kresťanov. Označil ich napr. za „rozmaznané seba-stredné deti… ktoré sa ľutujú a žiadajú pre seba čoraz viac priestoru“. Hoci kresťania vo svete momentálne patria k najprenasledovanejším veriacim, Havran tvrdí, že „hra na prenasledovaných kresťanov je úplný blud“.”

Podľa tohto liberála Havrana sa kresťania „snažia o nastolenie teokracie“ (a nie demokracie)… Havran sa otvorene dokonca priznáva, že „môže urážať kresťanov“.

Postup prokuratúry

Podľa Rafaja sa na Havrana prokurátor pozrel len jedným (publicistickým) okom a nie aj okom zaangažovaného protestantského teológa. “To jedno oko tvrdí, že Havran použil pamflet – ostrý, urážlivý, aj útočný – preto má aj druhé pomenovanie „hanopis“.

“Cieľom je vyvolať šok, uraziť, aby sa rozprúdila diskusia, preto sa hanopis neopiera o nijaké objektívne fakty. To, že ide o pamflet sa však rovnako nedrží faktov. Urážlivý text sa nachádza na „autorskej stránke Michala Havrana“ na portály denníka SME v sekcii „Komentáre“. Komentár je rovnako novinársky žáner.”

Rafael Rafaj doplnil, že komentár v žiadnom prípade nie je a nemôže byť pamfletom (hanopisom), pretože ide o publicistický analytický žáner, síce so subjektívnym pohľadom, pri ktorom sa však má autor pridŕžať objektívnosti. “Tú ani na míle nenájdeme v Havranovom hanopise.”

“Ak sa teda chcel nejaký právnik na stoličke v nejakej miestnosti generálnej prokuratúry zahrať aj na znalca žurnalistických žánrov a chcel takto vytiahnuť z kaluže liberála Havrana, mal si teóriu, ale aj prax a fakty umiestnenia sporného článku lepšie naštudovať. Dospel mi možno aj k pravému účelu.”

Hanopis sa totiž podľa Rafaja bežne nepoužíva v tlači. “Slúžil prevažne v letákovej forme na politický zápas. A tu sme udreli klincom po hlavičke. Havran nemienil vyvolať diskusiu, ale sa snažil politicky (spoločensky a statusom) znemožniť Kuffu. A toto politické ťaženie sa mu aj podarilo. Kňaz Kuffa dostal zákaz angažovať sa mimo Spišskú diecézu.”

Dodal, že od februára, kedy vrcholil zápas gender liberálov a kresťanských konzervatívcov o osud kontroverzného Istanbulského dohovoru sa o. Kuffa z verejného priestoru de fakto vytratil. “Špinavý pamflet či „komentár“ Havrana tak splnil svoju hlavnú, politickú, úlohu.”

“Žiaľ, tú domácu s vyvodením zodpovednosti za prekročenie nielen etických, ale aj právnych mantinelov, si naša justícia už nesplnila. Zvláštne, že ak GP ide o ochranu „reakcie“, sa táto inštitúcia viac nezasadzuje o dovolanie sa legitímnej reakcie poškodených najmä mainstreamovými médiami podľa platného tlačového zákona (167/2008), čiže vo vynutiteľnosti práva na opravu a práva odpoveď. Zatiaľ to v slovenskom kocúrkove vyzerá po starom. Máte právo obrátiť sa na lampáreň.”

Kto ochráni kresťanov?

Námestník generálnej prokuratúry Jozef Szabó v odôvodnení píše, že “článok obvineného (Havrana) možno vnímať ako prejav jeho rozhorčenia a odvetnú reakciu na verejné vystupovanie poškodeného (Kuffu), ktorý je verejne známou osobou”.

“Vraj nejde podľa neho o útok voči všetkým kresťanom. “Opäť akoby prokurátor videl len na jedno oko. Pretože aj Michal Havran je azda väčšou verejne známou osobou ako otec Kuffa.”

“Predovšetkým v mainstreamových médiách s oveľa väčším zásahom verejnosti aj vplyvom na formovanie verejnej mienky, vrátane pravidelnej relácie Havrana v RTVS. Takže pozície oboch sú približne vyrovnané.”

Bývalý poslanec za SNS Rafaj dodal, že napriek tomu, že je tvrdý zástanca slobody prejavu a slobody slova “pseudo argumenty” prokurátora GP v kauze Havran vs. Kuffa podľa neho absolútne neobstoja.

“Naopak, vyplýva z nich jednostranné nadŕžanie jednej, žeby tej „správnej“ (liberálnej) strany? Mimochodom, viete si predstaviť, čo by sa stalo, keby niekto v médiách využil „odvetnú reakciu“ a namiesto kresťanov by použil židov alebo moslimov v duchu havranovského pamfletizmu? Obávam, že by sa nerozprúdila len diskusia, ale aj represia. Takže zas dva metre a už aj dva biče?”

Jaroslav Zajac