Bratislava 3. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Programovému vyhláseniu vlády (PVV) v rámci vedy a výskumu chýbajú jasnejšie a merateľnejšie ciele. Uviedol to pre agentúru SITA riaditeľ Slovenskej organizácie pre výskumné a vývojové aktivity (SOVVA) Daniel Straka. Dodal, že v rámci vyhlásenia oceňuje viacero krokov, napríklad zjednotenie financií a kompetencií pod jeden rezort
Analytička a riaditeľka iniciatívy To dá rozum Renáta Hall pre agentúru SITA povedala, že od každej vedeckej činnosť sa nedá očakávať, že naplní nejaké merateľné ukazovatele. Ocenila však plán skvalitnenia procesu hodnotenia žiadostí o výskumné granty.
Riaditeľ SOVVA uviedol, že pomerne malá časť v PVV je venovaná oblasti vedy a výskumu. Chýba mu v ňom mu jasnejšie a merateľnejšie formulovanie cieľov. Uznal, že vláda vo svojom vyhlásení hovorí o podpore postupného zvýšenia reálneho financovania vedy a výskumu, no poukázal, že sa nezaviazala k tomu aké to zvýšenie malo byť. „Ak momentálne investujeme do vedy 0,84 percenta HDP, tak v roku 2024 by sme investovali toľko a toľko. Nejde mi ani tak o nereálne čísla, akých sme v histórii mali už veľa, ale o skutočný záväzok,“ vysvetlil. Podotkol, že vláda sa mohla napríklad zaviazať, aby každoročne zvýšila verejné výdavky na výskum a vývoj o 10 percent oproti predchádzajúcemu roku. Straka vníma pozitívne, že vláda chce zvážiť presun všetkých kompetencií a financií do jedného rezortu. Poznamenal, že v súčasnosti je podpora výskumu a inovácií na Slovensku fragmentovaná, a viaceré rezorty majú vlastné schémy podpory výskumu a inovácií. Priblížil, že schémy nie sú častokrát kompatibilné, majú rozdielne podmienky účasti, spôsob hodnotenia a implementáciu. To je podľa neho dôvod prečo je pre žiadateľa pomerne zložité sa v nich vyznať či dozvedieť sa o nich. „Z môjho pohľadu by bolo najlepšie, aby bol vytvorený jeden program pre celé Slovensko s jednotnými pravidlami, ktorý by podporoval všetko od základného výskumu až po inovácie, od myšlienky po uvedenie na trh,“ priblížil a dodal, že by mohol existovať jeden vstupný bod, kde by záujemcovia našli všetky potrebné informácie.
Podľa Hall nie je dobré očakávať, že každá vedecká činnosť naplní nejaké merateľné ukazovatele. Je to v rozpore s princípmi základného aj vysoko inovatívneho výskumu. „Pri vede tiež chýba podpora otvorenej vedy, čiže toho, aby výsledky výskumu financovaného za verejné zdroje boli verejne dostupné,“ poznamenala. V PVV absentuje aj podpora rozvoja vedeckých oblastí, ktoré sú pre Slovensko kľúčové, avšak nie sú dostatočne kvalitné. U nich by boloskôr potrebné financovať ich rozvoj a nie odmeňovať excelentnosť. V časti Tvorba strategickej vízie Slovenska riaditeľke iniciatívy To dá rozum chýba zapojenie vysokých škôl a vedeckých inštitúcií do tvorby vstupov napríklad analýz, ktoré by viedlo k priamemu prepojeniu výskumu na potreby spoločnosti.
Hall vníma pozitívne to, že vláda plánuje skvalitniť proces hodnotenia žiadostí o výskumné granty. Podľa nej by sa tak podporilo to, aby boli financovaní tí najlepší a skvalitňovala sa slovenská veda. Verí, že podpora excelentnej vedeckej práce vyústi do posilnenia slovenskej účasti v programoch Horizont Európa, tak ako to robia aj iné štáty a zvýši sa tým nízka úspešnosť v týchto schémach. Oceňuje budovanie kvalitných ľudských zdrojov v akademických inštitúciách mimo iné aj zvýšením platov a prilákaním kvalitných zahraničných pracovníkov. Podotkla, že len kvalitné ľudské zdroje môžu byť skutočným motorom rozvoja kvalitnej vedeckej a pedagogickej činnosti na VŠ a vo vedeckých inštitúciách. Zdôraznila, že vo vede je kvalita možná len v medzinárodných tímoch, preto je snaha internacionalizovať slovenské vedecké inštitúcie zásadná.
Straka aj Hall oceňujú zámer dokončiť transformáciu ústavov Slovenskej akadémie vied (SAV) na samostatne hospodáriace právne subjekty. Riaditeľ SOVVA poznamenal, že transformácia je niečo čo slovenskú vedu dlho traumatizovalo a analytička Hall podotkla, že dokončenie transformácie by mohlo pomôcť k zefektívneniu fungovania akadémie.