Mimovládka GLOBSEC prideľuje úlohy ministrovi zahraničia Korčokovi

Bratislava 12. júna 2020 (HSP/Foto:TASR-Dano Veselský)

Predĺžená ruka americkej ambasády na Slovensku, tzv. politický think-tank GLOBSEC, je významným recipientom štátnych peňazí, ktoré jej veľkoryso cez svoje rezortné rozpočty posúva nielen Ministerstvo zahraničných vecí SR, ale aj Ministerstvo vnútra či Ministerstvo financií. Je verejným tajomstvom, že slovenskí daňoví poplatníci (bez toho, aby o tom vôbec vedeli) financujú tejto inštitúcii až 75% nákladov na jej pompézne konferencie v najdrahších bratislavských kongresových priestoroch, prípadne v luxusných aristokratických sídlach ako napríklad Château Béla, na ktoré si GLOBSEC pozýva najodióznejších exponentov rusofóbnej scény ako Madeleine Albrightová, John McCain, Zbigniew Brzezinski, David Cameron, Anders Fogh Rasmussen, Ursula von der Leyenová a pod.

Nie je tomu tak dávno, keď GLOBSEC podľa Centrálneho registra zmlúv odľahčil slovenský štátny rozpočet o 700 tisíc €, ktoré si nechal vyplatiť z prostriedkov MZV (350 tisíc €), Ministerstva vnútra (175 tisíc €) a Ministerstva financií (175 tisíc €) na účely pokrytia horibilných nákladov spojených s konaním konferencie GLOBSEC v Bratislave.

GLOBSEC pritom slúži nielen ako pódium lukratívnej konferenčnej turistiky pre západných prominentov na dôchodku, ale aj ako trafika pre ich slovenských lokajov. Stačí spomenúť mená ako Rastislav Káčer (čestný predseda GLOBSEC), Daniel Milo (expert), alebo Lajčákov spolužiak z moskovských štúdií Vazil Hudák (podpredseda GLOBSEC).

Práve s príchodom posledne menovaného do štruktúr GLOBSC-u zrejme súvisí najnovšia prekvapivá iniciatíva Lajčákovho nástupcu v kresle ministra zahraničia SR Ivana Korčoka, ktorý telefonicky osobne oslovil ruského ministra Sergeja Lavrova, aby ho pozval na Slovensko, kde by svojou prítomnosťou na konferencii GLOBSEC-u pridal punc serióznosti slovenskému plagiátu prestížnej mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Vazil Hudák sa ako bývalý predseda mládežníckej organizácie KSČ (SZM) na Moskovskom štátnom inštitúte medzinárodných vzťahov (MGIMO) veľmi dobre pozná s bývalým predsedom straníckej organizácie KSČ na tom istom moskovskom inštitúte – Miroslavom Lajčákom.

Je teda nemysliteľné, aby Ivan Korčok odmietol splnenie úlohy, ktorú dostal od Lajčákových ľudí v GLOBSEC-u. Je v tom síce istá kontradikcia s líniou Korčokovho námestníka Martina Klusa, ktorý by namiesto Sergeja Lavrova v Bratislave určite oveľa viac uvítal, ak by slovenská obranno-bezpečnostná doktrína bola novelizovaná v tom zmysle, že Rusko je pre Slovákov bezpečnostná hrozba. Len v takom prípade by však bolo trochu schizofrenické pozývať predstaviteľa tejto bezpečnostnej hrozby na Slovensko. To predsa nerobí ani Ukrajina. Zvlášť v situácii, keď aj najmenší náznak kontaktov slovenských ústavných činiteľov s Ruskom ešte donedávna privádzal fanatikov Klusovho razenia do stavu nepríčetnej zúrivosti.

Lajčákova klika v GLOBSEC-u má však evidentne na Korčoka oveľa silnejšie páky než štátny tajomník Martin Klus, takže MZV bude GLOBSC-u nielen financovať jeho aktivity, ale aj pozývať na Slovensko toho, na koho si GLOBSEC ukáže.

Gabriel Gačko