Prípravy Európy na zimnú energetickú krízu: Príliš málo a príliš neskoro?

Bratislava 3. októbra 2022 (HSP/Foto:TASR/DPA-Stefan Sauer/dpa-Bildfunk)

EÚ sa podarilo naplniť svoje zásobníky plynu pred stanoveným termínom a nad plánovanú úroveň. Podľa Financial Times si niektorí členovia Európskej únie myslia, že doteraz navrhnuté opatrenia nie sú dostatočné na riešenie krízy. Krajiny EÚ sa pohybujú na tenkej hranici medzi rastúcou infláciou a účtami za energie a rastúcim dlhom

Neočakávané dane, prídely energie a cenové limity na dovážaný plyn – to sú hlavné myšlienky Európskej únie, ktorá sa snaží zvládnuť nedostatok energie, ktorý prekročil všetky rozumné rozmery. Bloku sa podarilo naplniť zásobníky plynu pred stanoveným termínom a nad plánovanú úroveň, čo je azda jediná dobrá správa v tomto roku pre EU. EÚ sa tiež podarilo – dobrovoľne a nie až tak dobrovoľne – znížiť dovoz plynu z Ruska zo 41 percent na 9 percent, píše špecializovaná stránka Oil Price.

Za to však zaplatila a stále platí vysokú cenu: drahý dovoz skvapalneného zemného plynu spôsobuje drahšiu výrobu elektrickej energie z plynu a menej konkurencieschopné produkty procesov využívajúcich zemný plyn. Keďže inflácia v energetike je stále vysoká, otázkou je, či EÚ urobila dosť na to, aby prežila zimu bez väčších bolestí.

“Energetická kríza v Európe sa až teraz začína skutočne prejavovať, pretože nárast veľkoobchodných cien sa stále premieta do účtov firiem a domácností,” uviedla Simone Tagliapietra, odborníčka na energetiku z belgického think-tanku Bruegel, ktorú tento týždeň citovali FT. “Náklady pre ekonomiku budú oveľa vyššie.”

Európske vlády horúčkovito hľadajú spôsoby, ako túto bolesť zmierniť skôr, ako skutočne udrie, vrátane francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, ktorý francúzskym podnikom odporúča, aby nepodpisovali nové zmluvy o dodávkach energie so “šialenými cenami”. Tvrdil, že vláde sa podarí poraziť energetickú infláciu. Francúzske podniky sa zdajú byť skeptické.

FT medzitým uvádza, že niektorí členovia Európskej únie si skutočne myslia, že doteraz navrhované opatrenia nejdú dostatočne ďaleko na riešenie krízy. Ich výzvy na ďalšie opatrenia však zvyšujú riziko sociálnych nepokojov, čo je to posledné, čo by európske vlády chceli mať na krku v zime, keď sa čoraz viac vyhýbajú recesii.

“Určite sú pri stole ľudia, ktorí si myslia, že to nestačí a treba urobiť viac,” citoval FT nemenovaného diplomata EÚ. “Nemáme záujem na tom, aby ceny energií spôsobili nestabilitu v členských štátoch – to by bol recept na katastrofu.”

Hlavnou myšlienkou tých, ktorí žiadajú, aby sa urobilo viac, je zrejme zavedenie cenového stropu na všetok dovoz plynu do EÚ, pred čím Komisia varovala s tým, že to predstavuje “riziko vyvolania prerušenia dodávok”. Inými slovami, predajcovia plynu by mohli odmietnuť predávať za obmedzenú cenu.

Zatiaľ čo si politici lámu hlavu nad riešeniami, už sa objavujú protesty. Desaťtisíce Čechov opäť protestujú a zameriavajú sa na zahraničnú politiku svojej vlády, ktorú protestujúci vinia z premrštených účtov za energie.

Začiatkom mesiaca protestovali aj Nemci, a hoci tieto protesty sú len zlomkom toho, čo sa deje v Českej republike, naznačujú, že vlády musia byť mimoriadne opatrné pri opatreniach, ktoré zavádzajú na riešenie krízy.

Francúzsko sa zatiaľ vyhlo akýmkoľvek väčším protestom tým, že vložilo miliardy do stropov cien energie pre domácnosti a podniky. Časť týchto výdavkov plánuje kompenzovať mimoriadnou daňou pre výrobcov energie. Ale ani vrecká Paríža nie sú bezodné a len málokto očakáva, že kríza sa skončí pred zimou 2023.

V skutočnosti je recesia pre Európu už takmer istá. Prezident Svetovej banky David Malpass vo svojom prejave tento mesiac uviedol, že pravdepodobnosť stagflácie v Európe sa zvyšuje a zvyšuje sa aj riziko recesie.

Malpass uviedol, že kombinácia vysokých úrokových sadzieb, vysokej inflácie a spomaľujúceho sa rastu je súčasťou dokonalej búrky, ktorá zachvátila kontinent a väčšinu sveta.

Ekonóm Mohamed El-Erian, prezident Queen’s College v Cambridge, tento mesiac uviedol, že recesia je pre Európsku úniu prakticky istá, pretože chýba jasný plán, ako sa vysporiadať s krízou ponuky, ktorá zasiahla európske krajiny.

Podnikateľské prieskumy zo začiatku septembra naznačovali, že napríklad eurozóna takmer s istotou skĺzne do recesie, uviedla vtedy agentúra Reuters, pričom poukázala na rekordne vysokú infláciu v zóne za august vo výške 9,1 % a pochmúrny výhľad hospodárskej aktivity.

Európa teda vstupuje do dokonalej búrky inflácie, rastúcich úrokových sadzieb, nedostatku energie a nedostatku mnohých realistických možností, ako túto búrku riešiť. Je to poriadna nádielka a Európa sa s ňou očividne snaží vyrovnať. No zatiaľ čo bezprostredným problémom je táto zima a jej prežitie bez toho, aby boli zvrhnuté vlády, väčším problémom je, že koniec krízy nie je v dohľadnej dobe vidieť.

Zdá sa, že väčšina odborných komentátorov sa zhoduje na tom, že kríza bude trvať niekoľko rokov, čo potvrdzujú aj údaje z trhu. Napríklad spoločnosť Rystad Energy nedávno predpovedala výpadok dodávok plynu v Európe na tri roky od roku 2023 do roku 2025 z dôvodu ambície Európy plne nahradiť dodávky ruského plynu skvapalneným zemným plynom.

Medzitým sa v USA výrobcovia plynu snažia reagovať na úroveň dopytu po ich produkte, pričom sa dostávajú pod tlak inflácie. Rekordný vývoz LNG navyše zvyšuje miestne ceny, čo Američanov neteší. A najlepšie, čo môže EÚ urobiť, je navrhnúť obmedzenie ceny, ktorú európski kupujúci platia za americký LNG.