Pripravovaná ukrajinská ofenzíva a tajomné zbrane

V poslednom čase sa čoraz častejšie hovorí o pripravovanej protiofenzíve ukrajinskej armády, ktorá by mala podniknúť rozsiahly úder smerom k Azovskému moru a Krymu s cieľom odrezať pozemný koridor na polostrov. Dokonca má ísť o ofenzívu, ktorá svetu vyrazí dych

25. 03. 2023 | Zo zahraničia | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Ilustračné foto

Kyjev 24. marca 2023 (HSP/Foto:TASR/AP-LIBKOS)

▶ ❚❚ ↻

Je však jasné, že počiatočné podmienky, za ktorých sa táto operácia uskutoční, sa výrazne líšia od minuloročnej situácie, keď AFU uskutočnila dve úspešné ofenzívy – v Charkovskej oblasti a v Chersonskej oblasti.

V prvom prípade bol kľúčový faktor prekvapenia a malý počet ruských jednotiek brániacich Balakleju, Izjum a Kupjansk. V druhom prípade sa vyskytli logistické problémy, keďže sa ukázalo, že je ťažké zásobovať ruské zoskupenie na pravom brehu z ľavého brehu cez Dneper kvôli útokom ukrajinských ozbrojených síl na mosty.

Navyše v oboch prípadoch ústup neviedol k prudkému zhoršeniu strategickej situácie ruskej armády, ale skôr skrátil frontovú líniu a umožnil optimalizovať obranu na úkor rieky Dneper.

V prípade ofenzívy na južnej línii frontu nie je prítomný ani jeden z týchto faktorov.

Po prvé, neexistujú logistické problémy pri dodávaní posíl z Krymu alebo z Mariupoľa (aspoň určite nie na takej úrovni problémov ako na pravom brehu Dnepra). Po druhé, po mobilizácii v Ruskej federácii je front oveľa viac nasýtený živou silou, ako bol na jeseň minulého roka. Po tretie, neexistuje žiadny faktor prekvapenia.

A napokon, strategická hrozba straty pozemného koridoru na Krym – hrozba prenesenia vojny na samotný polostrov (ktorého obrana je oveľa menej výhodná ako súčasná frontová línia) – je jasná.

Vnútropolitické dôsledky vojny na Kryme by boli pre ruské orgány neporovnateľne väčšie ako strata Chersonu alebo Ižumu (tento motív útoku na Krym minule priamo naznačil Arestovič).

Preto na úspešnú ofenzívu tu AFU potrebuje úsilie v oveľa väčšom rozsahu, než aké vynaložila minulý rok v Charkovskej a Chersonskej oblasti. Ako aj nové metódy boja.

Ruské vojenské telegramy už analyzujú, o čo sa môže AFU oprieť pri prelomení frontu.

Po prvé, hovoria, že ukrajinské jednotky môžu použiť taktiku úderu “rojom dronov”. Myslí sa tým to, že úder by sa uskutočnil veľkým počtom civilných dronov prerobených na vojenské drony, ktoré by nosili granáty na ruské pozície (predovšetkým FPV drony – drony, ktoré v reálnom čase vysielajú, čo sa deje na zemi).

Ak by sa na nepriateľa naraz vypustilo 10 000 takýchto dronov, teoreticky by mohli zasiahnuť veľké množstvo ruskej techniky stojacej na frontovej línii. Potom by sa úloha preraziť ruské pozície výrazne uľahčila.

Taktiež ruské blogy analyzujú veľkú vyloďovaciu operáciu AFU cez rieku Dneper (naznačuje to dodávka riečnych člnov v posledných balíkoch vojenskej pomoci USA).

Okrem toho sa Ruská federácia domnieva, že AFU sa pokúsi získať vážnu výhodu využijúc systém riadenia západných vojsk, ako aj nasýtením vojsk modernou západnou obrnenou technikou.

V konečnom dôsledku však všetko smeruje k otázke, či má AFU tak veľké rezervy potrebné na rozsiahlu ofenzívu. A či tieto rezervy postačujú na úder aspoň v jednom smere, pričom vo všetkých ostatných oblastiach je potrebné udržať frontovú líniu. A tiež, či budú tieto jednotky dobre vycvičené a primerane zásobené zbraňami a muníciou.

A, samozrejme, veľa závisí od sily ruskej obrany, ako aj od toho, či ruská armáda vyrieši problémy s predpokladaným útokom dronov. Mimochodom, Čína je najväčším výrobcom dronov na svete, ako aj ich neutralizačných systémov. Čínske civilné bezpilotné lietadlá a bojové systémy, zakúpené na voľnom trhu, v súčasnosti aktívne používajú vo vojne ukrajinské aj ruské ozbrojené sily. A ak sa Peking po nedávnych rokovaniach predsa len rozhodne pomôcť Moskve vo vojne na Ukrajine, najjednoduchším zrejmým riešením je zorganizovať dodávku obrovských zásielok civilných dronov a prostriedkov na boj s nimi do Ruska.

O to viac, že sa dajú pomerne ľahko zamaskovať ako komerčné dodávky prostredníctvom firiem z tretích krajín, ktoré sa zaoberajú výrobou vesmírnych prostriedkov.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Louvre od januára 2026 zvýši vstupné pre návštevníkov z krajín mimo Európskeho hospodárskeho priestoru o 45 percent. Od 14. januára 2026 budú musieť občania mimo EHP, ktorý zahŕňa členské krajiny EÚ, Island, Lichtenštajnsko a Nórsko, zaplatiť za prehliadku Louvru 32 eur.