Bratislava 24. júla 2019 (HSP/Foto: JM)

Predstavitelia mimoparlamentných strán Progresívne Slovensko (PS), Spolu-OD a Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) uzatvorili dohodu o predvolebnej spolupráci. Líder KDH Alojz Hlina uzatvorenú dohodu o predvolebnej spolupráci s extrémne liberálnou stranou obhajuje. Zvonka vnímajú ľudia dohodu prevažne kriticky. Svoj postoj vyjadrili aj bývalí členovia hnutia Ján Čarnogurský a Vladimír Palko. Kritickí sú ľudia na sociálnych sieťach i v diskusiách pod článkami. Hlina však kritikov najnovšie nazval frustrovanými hejtermi. Ako ale vnímajú postup svojho predsedu straníci? Prinášame vám jeden z pohľadov na súčasné smerovanie KDH. Na naše otázky odpovedal dlhoročný člen hnutia Jozef Mikloško

KDH počas 30 rokov existencie prežilo viaceré turbulencie a odchody jej členov? Vy však zostávate napriek tomu verný. Čo je dôvodom, že zostávate, aj keď s niektorými krokmi nesúhlasíte?

Od KDH sa odštiepilo celkovo 9 skupín, ktoré neskôr založili strany, ktoré nikdy neuspeli. Posledné to bolo pred voľbami do EP – KDŽP a KÚ. Toto štiepenie tiež oslabilo kresťanov, ich hlasy vo voľbách prepadli. Delenie bolo vždy hrubou chybou, z ktorej sa tešili súperi.

V každej strane môžu byť názorové platformy, čo nie je dôvod k štiepeniu. 27 rokov, do revolúcie, som bol vedcom, takmer 30 rokov som v KDH, 55 rokov som ženatý, 80 rokov v Cirkvi. Vo všetkých týchto spoločenstvách sú aj problémy, ale keď sa rozhodnem za A, už nemôžem byť B. V KDH zostanem do smrti. Aj Peter Haťapka, zakladajúci člen KDH a poslanec SNR z roku 1990 tak urobil, ale na jeho pohrebe 22.7.2019 si na to nikto nespomenul.

Ako nazeráte na predvolebnú dohodu KDH s extrémne liberálnou stranou Progresívne Slovensko/Spolu, ktorá na sobotnom Dúhovom Pride prisľúbila, že presadí zákon o registrovaných partnerstvách, ak bude zvolená do parlamentu?

Neviem si predstaviť koalíciu s nimi. Aj keby na PRIDE nič nepovedali, poznáme ich. Za mesiac vo vláde vytiahnu z rukáva svoje ciele – potraty, eutanáziu, legalizáciu niektorých drog, registrované partnerstvá a adopcie detí, protináboženské témy, atď. Sloboda má svoje hranice.

Neviem, či nášmu predsedovi Predsedníctvo alebo Rada dala súhlas k tomuto jednaniu. K dohode vyhlásil, čo KDH, vzhľadom na svoj Štatút, ťažko splní: „Ak dosiahneme dostatočný pokrok v programovej zhode, zmluvné strany sa verejne zaviažu, že budú prednostne rokovať medzi sebou aj o dohode o povolebnej spolupráci.“ KDH by mala rokovať aj s ďalšími stranami. Strany a ich lídri sa menia, po voľbách bude všetko ináč.

Stotožňujete sa s názorom, že liberáli hovoria jasne a nahlas, kým kresťanskí demokrati nejasne?

Liberálna agenda je známa v Európe, oni len opakujú, čo už bolo stokrát povedané. Kresťanskí demokrati si dali do stanov, už za tohto predsedu, jednoznačné princípy: o rodine, ochrane života, sociálnych veciach… Nemusia to každý deň opakovať, ale nesmú to svojím konaním porušovať.

Podpredsedovia KDH a členovia Predsedníctva toho veľa nenahovoria, presnejšie nehovoria nič. Je tam aj mladá zástupkyňa Konzília KDH, spoločenstva asi 200 bývalých členov vlád, parlamentov, štátnych tajomníkov, vedúcich úradov. Konzílium sa roky nezišlo, mlčí, ich analýzy by sa zišli.

Na Haťapkovom pohrebe sme sa dohodli, že nebudeme čakať na pozvanie a spontánne sa zídeme. Odborníci v KDH boli združení vo Zväzoch, siedmim z nich sa pred dvoma rokmi pozastavila činnosť. Dal sa im prísľub ich znovu prijatia, čo sa nestalo. V minulosti v konkurzoch vyberaní experti KDH sú zrušení, takže keby by sme mali ísť zajtra do vlády, neviem koho tam nominujeme.

Zvonka začína strana KDH pôsobiť, že ide rovnakým smerom ako nemecká strana kancelárky Angely Merkelovej, ktorá má to kresťanské už len v názve. Ako to vnímate vy zvnútra?

CDU už dlho nie je kresťanská strana. Jej kroky, zákony a uznesenia sú liberálne, s kresťanstvom majú málo spoločného. Bavorská CSU má kresťansko-demokratické smerovanie, s ňou málo spolupracujeme. Ich kandidát do EK Manfred Weber, expredseda EPP, v Bruseli pohorel.

KDH systematicky nespolupracuje so žiadnou kresťanskodemokratickou stranou Európy. Aspoň Taliansko by sme si mali všímať, mentálne sú nám blízki, liberalizmu tam ruže nekvitnú. Často túto krajinu navštevujem, osobne som zažil Andreottiho, Fanfaniho, Bernasolu, Picolliho, Lettu a mnohých iných kresťanských demokratov. Bol som v začiatkoch podpredseda Rady KDH pre zahraničie, predsedom zahraničnej komisie, bol som v zahraničných výboroch FZ a NR SR, päť rokov diplomatom v krajine, kde vyše 50 rokov vládla kresťanská demokracia.

Zahraničná komisia KDH, ktorá nefunguje, by sa mala venovať aj vyhľadávaniu budúcich diplomatov, ľudí, ktorí majú historické, politologické a rečové znalosti.

Na sociálnej sieti ste uviedli, že KDH nie je len o predsedovi ale aj o desaťtisícoch aktivistov, ktorí tu už 30 rokov bojujú za lepšie Slovensko. Ktoré kroky Alojza Hlinu však vnímate ako pozitívne?  

V parlamente som ho poznal ako akčného človeka, s nápadmi a iniciatívami, ako pracanta a človeka s výdržou. Byť predsedom kresťanskodemokratickej strany je však iná pozícia. Mal by viac budovať aj na „starom“ KDH, s novými ideami, metódami práce a víziami.

Jeho putovanie po dedinách, mestách a regiónoch je obdivuhodné. Mal by sa však viac venovať kontinuite KDH, nie budovaniu novej strany, ktorých je tu 31. Oceňujem jeho energiu, schopnosť zohnať peniaze, zastavenie pádu KDH, aj dosiahnuté volebné výsledky v komunálnych voľbách, voľbách do VÚC a EP. Prezidentské voľby však nezvládol. Dlho sa nevedel rozhodnúť pre nášho kandidáta, menil názory a tvrdil, že „v kultúrnych a etických otázkach“ sme blízko kandidátovi liberálov. Tiež reakcia deň po voľbách voči F. Mikloškovi, ktorého volilo 50% členov KDH, bola neadekvátna.

Má ešte význam pokračovať v projekte KDH, veď je tu veľa strán, ktoré sa hlásia ku kresťanstvu?

Kresťanské demokracie sú dôležité v chaose názorov. V Európe po vojne obnovili viaceré štáty, majú stálych prívržencov. Ľudia hľadajú stabilitu a pevné zásady, ľudí, ktorým nejde o výhody, ale politikou chcú slúžiť.

KDH existuje takmer 30 rokov, je najstaršou kresťanskou demokraciou v postsocialistických štátoch. Som presvedčený, že iba strany, ktoré nezabudli na kresťanské korene Európy, nás môžu vyviesť z putovania púšťou.

Medzigeneračná spolupráca a solidarita nie je fráza. Na Slovensku žije asi 1,4 milióna seniorov 60+. Voliči KDH sú väčšinou seniori, KDH by o nich malo prejavovať väčší záujem. Mnohí zo zakladajúcich členov KDH bojovali v disidente proti komunizmu. Viacerých z nich som stretol na pohrebe Petra Haťapku. Sú dnes mimo KDH, nemáme o nich záujem. Ich rodiny, kluby, často aj okresy, sú pre KDH nateraz stratené. Nemožno na nich zabudnúť a snažiť sa vybudovať KDH len na nových ľuďoch.

Ktoré kroky Alojza Hlinu podľa vás teda môžu spôsobiť, že volič KDH sa prikloní k inej strane, ktoré  bude hájiť jeho konzervatívne a kresťanské hodnoty?

Návrat k ideálom Novembra nie je fráza. Ešte žijú ľudia, ktorí vtedy boli v prvých líniách. Spomínať a hodnotiť rok 1989 by mali najmä títo. Strata kritickej atmosféry v orgánoch KDH mi vadí. Politická nekorektnosť nie je v móde. Kto sa pokúsi niečo kritizovať, neoplatí sa mu to, najmä teraz, keď sa bude tvoriť parlamentná kandidátka. Aj náš tichý súhlas so status quo v ochrane života stojí Slovensko ročne 7000 nenarodených životov.

Predseda KDH by ešte pred voľbami mal zmeniť svoj štýl. KDH nebolo zvyknuté na  razantnosť „proti všem“. Predsedníctvo mlčí, výber poradcov predsedu, nie „yesmenov“ by sa mal zlepšiť. Nevychovávame expertov a nových lídrov, ktorých je na Slovensku ako šafranu.

Konflikty, napríklad so Škripekom, najnovšie s Chromíkom, sú kontraproduktívne. Pochod Hrdí na rodinu bol výborný, bolo tam veľa ľudí a malo to dôstojný priebeh. Bol som tam s transparentom Združenia kresťanských seniorov Slovenska. Neviem, prečo tam politikov KDH bolo málo. Nemožno kritizovať pochod len preto, že ho organizoval Chromik.

Hlina a Chromík sú individualisti, ale nemôžu si cez internet posielať verejné otázky. V politike preferujem nie kritiku druhých, ale propagovania svojich tromfov. Treba si zvyknúť na kritiku, tešiť sa z ľudí, ktorí nám povedia pravdu. Tých, ktorí KDH, aj s chybami, roky budovali, neignorujme. Nepotrebujeme štiepenia, skôr snahy o zjednotenie.