Sofia 6. mája 2019 (HSP/TK KBS/RV/Foto:SITA/AP-Alessandra Tarantino)

V plnom znení prinášame prvý príhovor Svätého Otca Františka na pôde Bulharska. Predniesol ho v nedeľu 5. mája 2019 pri stretnutí s verejnými predstaviteľmi krajiny, diplomatickým zborom a reprezentantmi spoločenského a náboženského života krajiny. Stretnutie sa konalo na Námestí Atanasa Burova pred budovou Prezidentského paláca

Vážený pán prezident, vážený pán predseda vlády, ctení členovia diplomatického zboru, vážení predstavitelia verejného života, predstavitelia rozličných náboženských vierovyznaní, drahí bratia a sestry,

teším sa, že sa ocitám v Bulharsku, na mieste, kde sa stretávajú rôznorodé kultúry a civilizácie; na mieste, ktoré tvorí most medzi východnou a južnou Európou a ktoré je bránou otvorenou na Blízky východ; je to krajina, v ktorej sú zapustené starobylé kresťanské korene, ktoré živia poslanie podporovať vzájomné kontakty tak v tomto regióne, ako aj v medzinárodnom spoločenstve. Tu sa rozličnosť, s rešpektom voči špecifickým osobitostiam, vníma ako príležitosť, ako bohatstvo, a nie ako dôvod k nezhodám.

Srdečne zdravím verejných predstaviteľov republiky a ďakujem im za pozvanie prísť navštíviť Bulharsko. Ďakujem pánovi prezidentovi za jeho srdečné slová uvítania na tomto historickom námestí, ktoré nesie meno štátnika Atanasa Burova, ktorý podstúpil represálie režimu neakceptujúceho slobodu myslenia.

Svoje úctivé pozdravy posielam Jeho Svätosti patriarchovi Neofitovi – s ktorým sa stretnem za chvíľu –, metropolitom a biskupom Svätej synody i všetkým veriacim Bulharskej pravoslávnej cirkvi. S vrelým pozdravom sa obraciam na biskupov, kňazov, zasvätených mužov a ženy a na všetkých členov Katolíckej cirkvi, ktorých prichádzam utvrdiť vo viere a povzbudiť na ich každodennej ceste života a kresťanského svedectva.

Moje srdečné pozdravy patria aj kresťanom iných cirkevných spoločenstiev, členom židovskej komunity a islamským veriacim; a spolu s vami zastávam „silné presvedčenie, že pravé náuky náboženstiev pobádajú zostať pevne ukotvenými v hodnotách pokoja; podporovať hodnoty vzájomného poznávania, ľudského bratstva a spolunažívania“ (Dokument o ľudskom bratstve, Abú Zabí, 4. februára 2019). Využime pohostinnosť, ktorú nám ponúka bulharský národ, aby každé náboženstvo, povolané k uskutočňovaniu harmónie a zhody, napomáhalo rastu kultúry a prostredia preniknutých plným rešpektom k ľudskej osobe a jej dôstojnosti, vytvárajúc životodarné prepojenia medzi civilizáciami, medzi rozličnými vnímaniami a tradíciami a odmietajúc sa každé násilie a nátlak. Týmto spôsobom budú porazení tí, ktorí sa snažia všetkými prostriedkami náboženstvom manipulovať a zneužívať ho.

Moja dnešná návšteva má za cieľ čo najlepšie nadviazať na tú, ktorú vykonal sv. Ján Pavol II. v máji 2002 a nesie sa vo vďačnej spomienke na takmer desaťročné pôsobenie v Sofii vtedajšieho apoštolského delegáta Mons. Angela Giuseppeho Roncalliho. On vždy v srdci prechovával vďaku a hlbokú úctu k vášmu národu, a to až natoľko, že zdôrazňoval, že kdekoľvek by bol, jeho dom vám bude vždy otvorený, bez toho, že by bolo treba povedať či ste katolík alebo pravoslávny, ale len: brat z Bulharska (porov. Homília, 25. decembra 1934). Svätý Ján XXIII. neúnavne pracoval na podporovaní bratskej spolupráce medzi všetkými kresťanmi a Druhým vatikánskym koncilom, ktorý sám zvolal a ktorému v prvej fáze predsedal, dal veľký impulz a účinnosť rozvoju ekumenických vzťahov.

Do línie týchto prozreteľnostných udalostí zapadá to, že už od roku 1968 – teda už 50 rokov – oficiálna delegácia Bulharska, zložená z najvyšších občianskych a cirkevných predstaviteľov, každoročne uskutočňuje návštevu Vatikánu pri príležitosti sviatku sv. Cyrila a Metoda. Oni evanjelizovali slovanské národy a stáli na počiatku rozvoja ich jazyka i kultúry a najmä hojného a trvalého ovocia kresťanského svedectva a svätosti.

Nech sú dobrorečení sv. Cyril a Metod, spolupatróni Európy, ktorí svojimi modlitbami, dômyslom a svornou apoštolskou námahou sú nám príkladom a zostávajú aj po vyše tisícročí inšpirátormi plodného dialógu, harmónie, bratského stretnutia medzi cirkvami, štátmi a národmi! Kiež ich žiarivý príklad podnieti mnohých ďalších, aby ich napodobňovali aj v našich časoch, a dali tak vznik novým cestám pokoja a svornosti!

Dnes, v tomto poryve dejín, tridsať rokov od konca totalitného režimu, v ktorom boli sloboda a iniciatíva väzňami, Bulharsko musí čeliť následkom emigrácie, v ktorej za posledné desaťročia odišlo viac ako dva milióny jej občanov v hľadaní nových pracovných príležitostí. V rovnakom čase musí Bulharsko – ako mnohé iné krajiny starého kontinentu – urobiť vyúčtovanie toho, čo môžeme považovať za novú zimu: demografickú zimu, ktorá sa ako ľadová opona spustila na mnohé časti Európy ako dôsledok úbytku dôvery v budúcnosť. Pokles pôrodnosti spolu s intenzívnym migračným odlivom si tak vyžiadalo vyľudnenie a opustenie mnohých dedín a miest. Okrem toho sa Bulharsko musí vyrovnávať s fenoménom, ktorí predstavujú tí, ktorí sa snažia vstúpiť na územie jeho hraníc, aby unikli vojnám a konfliktom alebo biede, a pokúšajú sa za každú cenu dostať do bohatších oblastí európskeho kontinentu, aby tam našli nové príležitosti pre život alebo jednoducho bezpečný prístav.

Vážený pán prezident,

poznám úsilie, s ktorým sa vládni predstavitelia tejto krajiny už roky snažia vytvárať podmienky, aby najmä mladí ľudia neboli nútení emigrovať. Chcem vás povzbudiť, aby ste pokračovali v tejto ceste vynaložiť každé úsilie na podporenie priaznivých podmienok, aby mladí ľudia mohli investovať svoju sviežu energiu a mohli si plánovať budúcnosť pre seba a svoje rodiny, nachádzajúc vo svojej domovine podmienky, ktoré im umožnia viesť dôstojný život. A vám, ktorí poznáte drámu emigrácie, si dovolím navrhnúť, aby ste – tak ako je aj vašou tradíciou – nezatvárali oči, srdce a dlaň pred tým, kto zaklope na vaše dvere.

Vaša krajina sa vždy vyznačovala tým, že je ako most medzi východom a západom, schopná podporovať stretávanie sa rôznych kultúr, etník, civilizácií a náboženstiev, ktoré tu po stáročia spolunažívali v mieri. Rozvoj Bulharska, i ten ekonomický a občiansky, ide nevyhnutne ruka v ruke s uznaním a docenením tejto špecifickej charakteristiky. Kiež táto zem, ohraničená veľkou riekou Dunaj a brehmi Čierneho mora, zúrodnená pokornou prácou mnohých generácií a otvorená voči kultúrnym a obchodným výmenám, integrovaná v Európskej únii­ a s pevnými vzťahmi s Ruskom a Tureckom, dokáže svojim deťom ponúknuť budúcnosť nádeje.

Nech Boh žehná Bulharsko, nech ho zachováva v pokojamilovnosti a pohostinnosti a robí ho prosperujúcim a šťastným!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)