Vaša Svätosť, ctihodní metropoliti a biskupi, drahí bratia, Christos voskrese!

V radosti vzkrieseného Pána vás pozdravujem veľkonočným pozdravom v túto nedeľu, ktorá sa na kresťanskom Východe nazýva „Nedeľa sv. Tomáša“. Rozjímame o apoštolovi, ktorý kladie svoju ruku do Pánovho boku a dotýkajúc sa jeho rán vyznáva: „Pán môj a Boh môj!“ (Jn 20,28). Rany, ktoré sa v priebehu dejín otvorili medzi nami kresťanmi, sú bolestivé muky spôsobené Kristovmu telu, ktorým je Cirkev. Ešte i dnes sú ich dôsledky pre nás hmatateľné. Ale možno, ak vložíme spolu ruku do týchto rán a vyznáme, že Ježiš vstal z mŕtvych, a vyhlásime ho za nášho Pána a nášho Boha, ak sa pri rozpoznávaní našich nedostatkov ponoríme do jeho rán lásky, môžeme znovu nájsť radosť z odpustenia a pocítiť predchuť dňa, v ktorom s pomocou Božou budeme môcť sláviť na tom istom oltári veľkonočné tajomstvo.

Na tejto ceste sme podporovaní mnohými bratmi a sestrami, ktorým by som chcel predovšetkým vzdať úctu: sú to svedkovia Veľkej noci. Koľko kresťanov v tejto krajine trpelo pre meno Ježiš, najmä počas prenasledovania minulého storočia! Ekumenizmus krvi! Oni dali zavanúť lahodnej vôni v „Zemi ruží“. Prešli tŕňmi skúšky, aby rozšírili vôňu Evanjelia. Rozkvitli v úrodnej a dobre obrobenej pôde, v národe bohatom na vieru a nefalšovanú ľudskosť, či im dalo silné a hlboké korene: mám na mysli najmä mníšstvo, ktorí z generácie na generáciu živilo vieru ľudí. Verím, že títo svedkovia Veľkej noci, bratia a sestry rôznych vyznaní zjednotení v nebi božskou láskou, teraz hľadia na nás ako na semienka vložené do zeme, aby priniesli úrodu. A zatiaľ čo mnohí ďalší bratia a sestry vo svete naďalej trpia kvôli viere, prosia nás, aby sme nezostali uzavretí, ale aby sme sa otvorili, pretože iba takto semená prinášajú plody.

Vaša Svätosť, toto stretnutie, ktoré som si tak veľmi želal, nasleduje po stretnutí sv. Jána Pavla II. s patriarchom Maximom počas prvej návštevy Rímskeho biskupa v Bulharsku a kráča v stopách sv. Jána XXIII., ktorý si počas tu prežitých rokov tak veľmi obľúbil tento ľud, „jednoduchý a dobrý“ (Denník duše, Bologna 1987, 325), oceňujúc jeho čestnosť, tvrdú prácu a dôstojnosť v skúškach. Nachádzam sa tu tiež, ako hosť srdečne prijatý, a vo svojom srdci cítim nostalgiu brata, tú blahodarnú nostalgiu po jednote medzi deťmi toho istého Otca, v ktorej mal pápež Ján možnosť dozrieť v tomto meste. Práve počas Druhého vatikánskeho koncilu, ktorý on zvolal, poslala Bulharská pravoslávna cirkev svojich pozorovateľov. Odvtedy sa kontakty znásobili. Myslím na návštevy bulharských delegácií, ktoré už päťdesiat rokov chodia do Vatikánu a ktoré mám každý rok radosť uvítať; ako aj prítomnosť bulharskej pravoslávnej komunity v Ríme, ktorá sa modlí v jednom z kostolov mojej diecézy. Teší ma vynikajúce prijatie, akého sa tu dostáva mojim vyslancom, ktorých prítomnosť sa v posledných rokoch zintenzívnila, a spolupráca s miestnou katolíckou komunitou, predovšetkým v kultúrnej oblasti. Mám nádej, že s Božou pomocou a v takých časoch, ako sa Prozreteľnosť postará, budú takéto kontakty môcť pozitívne ovplyvniť mnohé ďalšie aspekty nášho dialógu. Medzitým sme povolaní spoločne kráčať a konať, aby sme svedčili o Pánovi, najmä tým, že slúžime najchudobnejším a najviac zabudnutým bratom, v ktorých je On prítomný. Ekumenizmus chudobných.

Tými, ktorí nám na ceste ukazujú smer, sú predovšetkým svätí Cyril a Metod, ktorí nás spojili od prvého tisícročia, a ktorých živá pamäť zostáva v našich cirkvách zdrojom inšpirácie, pretože oni navzdory protivenstvám dali na prvé miesto ohlasovanie Pána, povolanie k misii. Ako povedal svätý Cyril: „S radosťou pôjdem, kvôli kresťanskej viere; akokoľvek ustatý a chorý telom, ale s radosťou pôjdem“ (porov. Život Konštantína, VI,7; XIV,9). A zatiaľ čo sa už tušili varovné znamenia bolestných rozdelení, ktoré mali prísť v nasledujúcich storočiach, zvolili si perspektívu jednoty (comunione). Misia a jednota (comunione): sú to dve slová, neustále skloňované v živote týchto dvoch svätcov a schopné osvetliť našu cestu, aby sme rástli v bratstve. Ekumenizmus misie.

Cyril a Metod, vzdelaní Byzantínci, mali odvahu prekladať Bibliu do jazyka prístupného slovanským národom, aby tak Božie slovo predchádzalo pred ľudskými slovami. Ich odvážny apoštolát zostáva vzorom evanjelizácie pre všetkých. Oblasť, ktorá je pre nás pri ohlasovaní výzvou, sú mladé generácie. Ako veľmi je dôležité, s rešpektovaním príslušných tradícií a špecifík, pomáhať si vzájomne nachádzať spôsoby, ako odovzdať vieru podľa jazykov a foriem, ktoré umožnia mladým ľuďom zažiť radosť z Boha, ktorý ich miluje a volá ich! Inak budú v pokušení dôverovať mnohým zavádzajúcim sirénam konzumnej spoločnosti.

Jednota (comunione) a misia, blízkosť a zvestovanie, svätí Cyril a Metod nám majú veľa čo povedať aj ohľadom budúcnosti európskej spoločnosti. V skutočnosti «v určitom zmysle boli podporovateľmi zjednotenej Európy a hlbokého pokoja medzi všetkými obyvateľmi kontinentu, ukazujúc základy nového umenia spoločného života, rešpektujúc rozdiely, ktoré nie sú absolútne prekážkou jednoty» (Sv. Ján Pavol II., Pozdrav oficiálnej delegácii Bulharska, 24. mája 1999: Insegnamenti XXII,1 [1999], 1080). Aj my, dedičia viery svätcov, sme povolaní, aby sme boli budovateľmi jednoty (comunione), nástrojmi pokoja v mene Ježiša. V Bulharsku, ako «duchovnej križovatke, krajine stretnutia a vzájomného porozumenia» (Sv. Ján Pavol II., Príhovor pri uvítacej ceremónii, Sofia, 23. mája 2002: Insegnamenti XXV,1 [2002], 864), našli prijatie rôzne vierovyznania, od arménskeho po evanjelické, a rôzne náboženstvá, od židovského po moslimské. S prijatím a rešpektom sa stretáva Katolícka cirkev, či v latinskej, či byzantsko-slovanskej tradícii. Som vďačný Vašej Svätosti a Svätej synode za túto láskavosť. Aj v našich vzťahoch nám svätí Cyril a Metod pripomínajú, že «určitá rôznorodosť spôsobov a zvykov nie je v najmenšom protiklade s jednotou Cirkvi» a že medzi Východom a Západom «rôzne teologické formulácie sa často dopĺňajú, než by boli v protiklade» (Druhý vatikánsky ekumenický koncil, Dekrét Unitatis redintegratio, 16-17). «Koľko vecí sa môžeme od seba navzájom učiť!» (Apoštolská exhortácia Evangelii gaudium, 246).

Vaša Svätosť, čoskoro budem mať možnosť vstúpiť do Patriarchálnej katedrály sv. Alexandra Nevského, aby som pobudol v modlitbe na spomienku svätých Cyrila a Metoda. Sv. Alexander Nevský z ruskej tradície i svätí bratia – Apoštoli slovanských národov pochádzajúci z gréckej tradície odhaľujú, nakoľko je Bulharsko krajinou mostu. Vaša Svätosť, drahí bratia, ubezpečujem vás o svojej modlitbe za vás, za veriacich tohto milovaného ľudu, za vznešené povolanie tejto krajiny, za našu cestu v ekumenizme krvi, chudobných a misie. Z mojej strany prosím o miesto vo vašich modlitbách, v istote, že modlitba je dverami, ktoré otvárajú každú cestu k dobru. Chcel by som znovu poďakovať za vašu pohostinnosť a ubezpečiť vás, že vo svojom srdci si budem niesť spomienku na toto bratské stretnutie.
Christos vozkrese!

(Preklad: Slovenská redakcia VR)