Prieskumná agentúra priznáva: Ochota občanov zúčastňovať sa na prieskumoch verejnej mienky klesá. Aké sú však dôvody?

Bratislava 19. februára 2019 (HSP/Foto:Pixabay)

Starostovia niektorých slovenských obcí dostali zaujímavý list od istej veľkej prieskumnej agentúry. Tá ich vyzvala, aby jej pomohli s organizovaním prieskumu politických názorov, pretože ochota ľudí zúčastňovať sa podobných prieskumov vraj klesá. Ale prečo klesá? Je to preto, lebo ľudia agentúram neveria

Renomovaná prieskumná agentúra posielala starostom list tohto znenia:

„Vážená pani starostka, vážený pán starosta,

slovenská nezávislá výskumná spoločnosť XY v súčasnosti realizuje prestížny medzinárodný výskum Politické postoje. Cieľom výskumu je získať informácie o predstavách obyvateľov SR týkajúcich sa domácej a medzinárodnej politickej situácie. Dáta zo všetkých krajín zúčastnených na výskume umožnia lepšie porovnávať spoločenské postoje v našej krajine so situáciou v ďalších krajinách vo svete. Aby sme získali reprezentatívny obraz o názore Slovákov a Sloveniek, je dôležité skúmať členov náhodne vybraných domácností.

Naši anketári budú kontaktovať domácnosti vo Vašej obci, aby sa niektorí členovia domácností v nich zúčastnili tohto výskumu. Opytovanie vo väčšine prípadov trvá približne 25 minút.

Vzhľadom k znižujúcej sa ochote obyvateľov participovať v sociologických výskumoch by realizácii veľmi pomohlo, keby Vaša obec vydala stručnú správu o vykonávaní výskumu v miestnej tlači, na webovej stránke obce, správu oznámila na schôdzi s obyvateľmi, v miestnom rozhlase, či výskum podporila i ďalšími spôsobmi.“

List potom pokračuje vysvetlením, že anketári navštívia vybrané domácnosti v konkrétnom termíne, opytovanie prebieha formou osobného rozhovoru, otázky sa týkajú každodenného života, hodnôt a názorov, odpovede sú anonymné, údaje nebudú zneužité, účasť na výskume k ničomu nezaväzuje, atď.

Čo sme sa z listu zaujímavé dozvedeli? Za povšimnutie stojí niekoľko vecí. Predovšetkým fakt, že agentúra priznala, že je čoraz väčším problémom presvedčiť ľudí, aby sa zúčastňovali na sociologických prieskumoch. Zaujímavá však môže byť aj odpoveď na otázku, kto a prečo potrebuje od súkromnej agentúry, aby za iste nemalé peniaze získala „informácie o predstavách obyvateľov SR týkajúcich sa domácej a medzinárodnej politickej situácie“. A na čo vlastne ten niekto za toľké peniaze potrebuje „lepšie porovnávať spoločenské postoje v našej krajine so situáciou v ďalších krajinách vo svete“?

No isteže, môže ísť o nezištné, čisto vedecké skúmanie. Nepochybne by mohlo ísť.

Ale sú aj ľudia, ktorí si to nemyslia. Niekto ich označuje za paranoikov a konšpirátorov. Lenže predsa len: pomerne logická je myšlienka, že určité skupiny ľudí, ktorí majú oveľa lepšie informácie ako ostatní, majú tým pádom zjavnú výhodu pri riadení politických procesov a spoločenského vývoja. A opäť prísne logicky, odtiaľ už nie je ďaleko k domnienke, že niekto môže chcieť podobné prieskumy využiť/zneužiť pre svoje potreby.

Sedliacky rozum hovorí, že ak sú otvorené dve možnosti, potom bude rozumné pre istotu rátať s oboma. A tu sa už nebezpečne približujeme k odpovedi na otázku, s ktorou si naši značkoví liberalistickí superdemokrati tak dlho a tak neúspešne lámu hlavy: prečo ľudia v dnešnom svete (čoraz viac systémovo sterilnom, a predsa čoraz viac riadenom plutokraciou) sú čoraz menej ochotní sa podieľať na sociologických prieskumoch, a vlastne vo všeobecnosti na každej hre, ktorú im „systém“ podsúva. A nielen to: čoraz viac ich je rozhodnutých im tú hru kaziť. Prieskumné agentúry na Slovensku sa dlhé roky sťažujú, že voliči Mečiarovho HZDS, Slotovej SNS, Ficovho Smeru či Kotlebovej ĽSNS sa v prieskumoch ku svojej volebnej preferencii často nepriznávajú a prieskum im tak znehodnocujú.

Prečo? No jednoducho – pre istotu. Pretože nie sú si istí, či tej mašinérii môžu dôverovať, prípadne sú si istí, že jej dôverovať nechcú.

Máme tu do činenia s moderným spôsobom partizánskeho boja proti systému: prieskumy odmietať, alebo dokonca v nich zámerne uvádzať ako preferenciu tú najviac systém-pozitívnu slniečkovú alternatívu, aby potom vo voľbách boli manipulátori zdesení. Povolebný pohľad na kyslé tváre mediálnych analytických a análpinistických celebrít na obrazovke býva pre „partizánov“ potom už len sladkou čerešničkou na torte.

A tak sa zdá, že sa národnooslobodzovací boj sa začal už aj v tejto sfére. Čoraz viac ľudí zaujíma vlastenecký postoj a prieskumníkov posiela s ich prieskumami do psej matere alebo sa snaží ich pomýliť a oslepiť tak nadnárodnej centrále senzory, ktoré by táto mohla použiť pri inteligentnom riadení politického vývoja v našej krajine. Že ten alebo tamten prieskum je predsa celkom nevinný? Možno. Ale pre istotu.

Ivan Lehotský