Talianska premiérka Giorgia Meloniová je na najlepšej ceste viesť najdlhšie fungujúcu vládu v krajine od druhej svetovej vojny, čím prekoná doterajší rekord 1 412 po sebe idúcich dní, ktorý držal Silvio Berlusconi.

Talianska premiérka Giorgia Meloniová je na najlepšej ceste viesť najdlhšie fungujúcu vládu v krajine od druhej svetovej vojny a prekonať tak doterajší rekord 1 412 po sebe idúcich dní, ktorý držal Silvio Berlusconi. Meloni sa dostala k moci v októbri 2022 a podarilo sa jej udržať mimoriadne stabilnú koalíciu v krajine, ktorá od roku 1946 zažila 68 vlád.

Jej vláda plánuje osláviť tento míľnik ako dôkaz, že Taliansko sa zbavilo svojej dlhoročnej povesti politickej nestability. Tento úspech je obzvlášť pozoruhodný, keďže ostatné veľké európske krajiny zažili v posledných rokoch podstatne častejšie zmeny vo vedení.

Udržiavanie Meloniovej rekordu v stabilite sa však po parlamentných voľbách v roku 2027 môže ukázať ako náročné, keďže prieskumy verejnej mienky naznačujú roztrieštenejšiu politickú scénu.

Analytici varujú, že Taliansko by mohlo opäť čeliť nestabilite koalícií, ktorá charakterizovala veľkú časť jeho povojnovej politickej histórie.

Meloniová a financie

Jedným z najväčších úspechov Meloniovej bolo obnovenie dôvery investorov v talianske verejné financie.

Jej vláda si udržala väčšiu kontrolu nad deficitom a dlhom a zároveň obmedzila nákladné opatrenia zdedené po predchádzajúcich vládach, vrátane programu renovácií domov, tzv.  „Superbonus“. Výrazne vzrástla aj zamestnanosť – vláda uvádza, že na trh práce vstúpilo ďalších 1,2 milióna ľudí a nezamestnanosť klesla pod 6 %.

Analytici vo všeobecnosti uznávajú zlepšenie fiškálnej dôveryhodnosti. Tvrdia však, že prísnejšiemu riadeniu rozpočtu nezodpovedajú rovnako ambiciózne ekonomické reformy.

Taliansko naďalej čelí štrukturálnym slabostiam vo verejnej správe, zdravotníctve a školstve. Niekoľko Meloniovej významných inštitucionálnych reforiem sa tiež zastavilo, vrátane návrhov zameraných na posilnenie právomocí tejto talianskej premiérky.

Stabilita a reformy

Meloniovej politická stabilita môže čiastočne odrážať jej rozhodnutie vyhnúť sa reformám, ktoré by mohli vážne narušiť taliansku spoločnosť.

Jej vláda sa výrazne zameriavala na otázky ako verejný poriadok, prisťahovalectvo a verejná bezpečnosť, namiesto toho, aby presadzovala rozsiahle inštitucionálne alebo ekonomické zmeny.

Táto stratégia umožnila koalícii tzachovať súdržnosť a zároveň sa vyhnúť závažným vnútorným konfliktom. Vytvára však aj otázky, či bola politická stabilita dosiahnutá čiastočne tým, že sa Taliani vyhli náročným reformám.

Denník dodáva, že vláda presadila rad bezpečnostných opatrení a sprísnila imigračnú politiku, zatiaľ čo snahy o hlbšie ústavné a inštitucionálne zmeny narazili na významné prekážky.

Imigrácia a preferencie

Avšak, imigrácia zostáva politickým úspechom.

Imigrácia bola totiž jednou z najdôležitejších politických priorít Meloniovej.

Jej vláda posilnila právomoci polície a zaviedla prísnejšie opatrenia proti nelegálnej migrácii. Počet migrantov avšak výrazne klesol, a to zo 157 651 v roku 2023 na 66 316 v minulom roku, podľa údajov citovaných agentúrou Reuters.

Vláda prezentovala tento pokles ako dôkaz, že Meloniovej prísnejší prístup fungoval, zatiaľ čo jej stúpenci tvrdia, že talianska premiérka ovplyvnila širšiu európsku diskusiu o migrácii.

Táto otázka zároveň zostáva kľúčovou pre jej politickú identitu a mohla by nadobudnúť osobitný význam pred voľbami v roku 2027.

A čo jej medzinárodná pozícia?

Meloniová spočiatku budovala silné vzťahy s európskymi lídrami a nadviazala obzvlášť úzke väzby s Donaldom Trumpom.

Tento vzťah sa však zhoršil. Trump kritizoval Meloniovú za postoj Talianska počas vojny s Iránom, čím oslabil jej „image“ ako potenciálneho sprostredkovateľa rokovaní medzi Washingtonom a Európou.

Denník tiež spomína, že táto diplomatická prekážka prišla krátko po významnej vnútropolitickej rane, keď Taliani v referende odmietli vládnu justičnú reformu.

Táto porážka oslabila vnímanie Meloniovej politickej neporaziteľnosti a ukázala, že jej koalícia nie je imúnna voči volebným prekážkam.

Nastane volebná reforma?

S blížiacimi sa parlamentnými voľbami sa Meloniovej vláda snaží zmeniť taliansky volebný systém.

Navrhovaný systém by poskytoval väčšinový bonus politickému bloku, ktorý získa viac ako 42 % hlasov. Vláda argumentuje, že reforma by viedla k silnejším a stabilnejším vládam.

Kritici však tvrdia, že návrh by mohol neprimerane zvýhodniť Meloniovej konzervatívnu koalíciu a zvýšiť jej šance na udržanie sa pri moci.

Táto debata tiež odráža širší problém v talianskej politike: opakované zmeny volebného systému nedokázali natrvalo vyriešiť nestabilitu koalícií v krajine, dodáva denník.

Vannacci ako nová sila?

Vznik novej pravicovej politickej sily na čele s bývalým generálom Robertom Vannaccim ešte viac skomplikoval Meloniovej volebné preferencie.

Prieskum agentúry BiDiMedia zverejnený 26. augusta uvádzal podporu Meloniovej koalície na úrovni 38,5 %, čo je pod 42-percentnou hranicou, o ktorej sa uvažuje v rámci navrhovaného volebného systému. Podpora Vannacciho stúpla na približne 8 %.

Jeho rastúca popularita by mohla potenciálne posilniť konzervatívny tábor, ak by sa pripojil k aliancii s Meloniovou. Spolupráca by však mohla tiež spôsobiť problémy tým, že by odradila umiernených voličov a vyvolala obavy medzi európskymi partnermi.

Na druhej strane by nerozhodné voľby mohli Meloniovú donútiť po voľbách rokovať s Vannaccim, aby si zabezpečila parlamentnú väčšinu.

Ktorýkoľvek z týchto scenárov by mohol sťažiť riadenie budúcej vlády.

Taliansko a jeho stabilita

Meloniová dosiahla niečo, čo je v modernej talianskej politike vzácnosťou: vládu, ktorá prežila takmer štyri roky bez toho, aby sa rozpadla.

Politické prostredie, ktoré umožnilo vznik tejto stability, sa však mení. Jej koaliční partneri nie sú rovnako silní, nový konkurent z pravicovej strany (vyššie spomínaný Vannacci) získava podporu, opozícia zostáva rozdelená a voľby v roku 2027 by mohli vyústiť do roztriešteného parlamentu.

Taliansky politický systém v minulosti spôsobil, že koaličné vlády boli náchylné na vnútorné nezhody. Pred Meloniovou vydržali len štyri povojnové vlády viac ako 1 000 dní, čo ilustruje, aké výnimočné je jej súčasné funkčné obdobie.

Meloniovej bilancia je významná, ale samotná dlhovekosť ešte nemusí nutne znamenať, že Taliansko prekonalo svoju štrukturálnu politickú nestabilitu.

Jej úspech vyplýva najmä z udržiavania koaličnej disciplíny, uplatňovania fiškálnej zdržanlivosti a vyhýbania sa niektorým z politicky najrozrušujúcejších reforiem. To upokojilo finančné trhy a vytvorilo obraz Talianska ako predvídateľnejšieho európskeho partnera.

Základné problémy, ktoré v minulosti viedli k nestabilite, však pretrvávajú. Taliansko stále čelí vysokému verejnému dlhu, slabému hospodárskemu rastu, inštitucionálnej neefektívnosti a roztrieštenému politickému systému.

To, že Vannacci sa dostal do pozornosti, je podľa denníka obzvlášť dôležité, pretože by mohlo rozbiť konzervatívny blok zvnútra. Meloni teraz čelí ťažkej strategickej voľbe: spolupracovať s rastúcim rivalom z krajnej pravice, aby maximalizovala svoje volebné šance, alebo sa od neho dištancovať, aby si zachovala podporu medzi umiernenými voličmi a európskymi partnermi.

Voľby v roku 2027 budú preto viac než len testom Meloniovej popularity. Rozhodnú o tom, či politická stabilita dosiahnutá od roku 2022 predstavuje trvalú transformáciu v talianskej politike, alebo len nezvyčajne dlhú pauzu v cykle koaličnej nestability v Taliansku.

Kľúčovou otázkou už nie je, či Meloniová dokáže prekonať taliansky rekord v stabilite. To sa jej takmer určite podarí. Skutočnou otázkou je, či dokáže túto stabilitu premeniť na trvalý politický model po roku 2027.

Prečítajte si tiež:

• Pasca či náhoda? Situácia v Ceute sa vyhrocuje: „Naše ozbrojené sily sú bezmocné“, hovorí vojak po nočnom útoku
• Po potopení trajektu na severe ostrova na Cypre hlásia osem mŕtvych a 17 nezvestných