Prezidentka otvorene kritizuje formu návrhu zmeny voľby generálneho prokurátora: Zužuje priestor odbornej prípravy novely

Bratislava 20. mája 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Prezidentka Zuzana Čaputová si myslí, že forma poslaneckého návrhu pri novele zákona o zmene voľby generálneho prokurátora zužuje priestor odbornej prípravy takejto novely. Pre agentúru SITA tlmočil stanovisko hlavy štátu jej hovorca Martin Strižinec. Dodal, že Čaputová vníma takúto novelu ako významnú zmenu

V utorok 19. mája novelu zákona o prokuratúre predložili do Národnej rady Slovenskej republiky vládni poslanci Juraj Šeliga (Za ľudí), Alojz Baránik (SaS), Ondrej Dostál (SaS), Petra Hajšelová (Sme rodina) a Milan Vetrák (OĽaNO). Podľa nej by sa generálnym prokurátorom mohol stať aj človek, ktorý v minulosti nepôsobil ako prokurátor, potrebná je aj 15-ročná prax v oblasti práva či minimálny vek 40 rokov. Zvyšuje sa aj počet inštitúcií, ktoré ho môžu navrhnúť.

„Prezidentka vníma novelu ako významnú zmenu v systéme prokuratúry, ktorá si vyžaduje poctivú prípravu a serióznu diskusiu, do ktorej má byť adekvátne zapojená aj odborná verejnosť,“ uviedol Strižinec.

Keď Richard Sulík (SaS) v diskusnej relácii označil za jedného z kandidátov na pozíciu generálneho prokurátora advokáta a bývalého politika Daniela Lipšica, začalo sa diskutovať o tom, či nepôjde o účelovú zmenu zákona. Podpredseda parlamentu Peter Pellegrini (Smer-SD) ju označil za „Lex Lipšic” a ide podľa neho o účelovú zmenu.

K návrhu nominovať Lipšica na post generálneho prokurátora sa prezidentka už v minulosti vyjadrila. „Pokiaľ ide o úvahu o zmene zákona v súvislosti s jedným z konkrétnych mien, najskôr by som sa o tejto téme porozprávala s pánom premiérom,“ povedala.

Hlave štátu sa nepozdáva spôsob, akým je novela predložená do parlamentu. Za jedno z kľúčových kritérií pri „významnej zmene v systéme prokuratúry“ považuje poctivú prípravu a serióznu diskusiu, do ktorej má byť zapojená aj odborná verejnosť. „Forma poslaneckého návrhu však podľa prezidentky priestor na takúto diskusiu zúžila,“ uviedol pre SITA jej hovorca.

Podľa novely zákona o prokuratúre by sa generálny prokurátorom mohol stať aj človek, ktorý v minulosti nepôsobil ako prokurátor, potrebná je aj 15-ročná prax v oblasti práva či minimálny vek 40 rokov. Zvyšuje sa aj počet inštitúcii, ktoré ho môžu navrhnúť doteraz tak mohli urobiť iba poslanci NR SR. Po novom bude môcť kandidátov predkladať aj minister spravodlivosti, Rada prokurátorov SR, verejný ochranca práv, profesijné organizácie právnikov (napríklad komory), vedecké inštitúcie pôsobiace v oblasti práva (napríklad Slovenská akadémia vied alebo právnické fakulty).

Návrh zavádza novú podmienku pre výkon funkcie generálneho prokurátora. Je ňou požiadavka, aby generálny prokurátor konal riadne a čestne. Zároveň novela obsahuje aj nový dôvod na odvolanie šéfa prokuratúry. Bude ho možné odvolať v prípade, ak prestane svoju funkciu vykonávať riadne, čestne, nezávisle a nestranne.

Zaviedlo by sa aj verejné vypočutie. Ústavnoprávny výbor parlamentu by prerokoval návrhy na voľbu kandidátov na generálneho prokurátora počas verejnej schôdze, kde umožní každému navrhnutému kandidátovi vystúpiť bez účasti ostatných navrhnutých kandidátov. Na schôdzi výboru sa môže zúčastniť prezident SR alebo ho môže zastúpiť poverený pracovník Kancelárie prezidenta SR. Materiály, ktoré sú súčasťou návrhu na voľbu kandidáta na generálneho prokurátora, zverejňuje národná rada na svojom webovom sídle najmenej 20 dní pred schôdzou ústavnoprávneho výboru, na ktorej sa prerokujú návrhy na voľbu kandidátov.

Zo schôdze ústavnoprávneho výboru sa uskutoční verejne dostupný audiovizuálny prenos. Kandidáti na verejnom vypočutí budú mať povinnosť odpovedať na položené otázky.

Sedemročné funkčné obdobie súčasného generálneho prokurátora Jaromíra Čižnára sa končí 17. júla. Generálneho prokurátora vymenúva a odvoláva prezident SR na návrh parlamentu.