Ťažká sociálno-ekonomická situácia ukrajinského obyvateľstva, ktoré sa spravidla zaraďuje k piatim najchudobnejším v Európe, vyústila na konci novembra 2013 do spontánnych demonštrácií proti rozhodnutiu vlády nepodpísať asociačnú dohodu s EÚ. Medzinárodnoprávne akty si treba vážiť, ale často sa za nimi skrývajú rôzne zložitosti. V tomto prípade možno poukázať najmenej na štyri súvislosti, ktoré sú medzi sebou vzájomne prepojené.

Prvou je to, že podpísanie asociačnej dohody s EÚ z hľadiska vstupu do nej nemusí k ničomu formálno-právne zaväzovať. Ide o typ medzinárodnoprávnej zmluvy, v ktorej sa zmluvné strany viažu na medzivládne (supranacionálne) spoločenstva, aj bez toho, aby sa v nich výslovne stanovovalo, že sa stanú jeho členom. Pre pridruženého partnera z toho vyplývajú práva ale aj povinnosti, ktoré ho môžu nútiť konať v súlade so záujmami spoločenstva.

Turecko má asociačnú dohodu s EÚ (s jej predchodkyňami) od roku 1964 a o jeho vstupe ešte vôbec nie je rozhodnuté a vôbec to preň nevyzerá ružovo. Okrem toho existujú asociačné zmluvy EÚ s deviatimi štátmi v severnej Afrike a na Blízkom východe, uzavreté už pred viac ako desiatimi rokmi.

Manipulujúci „bojovníci“ za vstup Ukrajiny do EÚ nič takého nemôžu zaručiť a o detailoch preto radšej mlčia. Okrem toho akákoľvek väčšia finančná či iná ekonomická pomoc (rozumej pôžička) Ukrajine súčasnosti predstavuje pre EÚ mimoriadnu záťaž.

Druhou je to, že okrem podivných persón z EÚ (za všetkých možno spomenúť bývalého poľského premiéra J. Kaczyńskeho, ktorý doma patrí k hlavným euroskeptikom) sa do „boja“ Ukrajincov za nejasnú víziu vstupu do EÚ aktívne zapojili takmer ihneď po začiatku demonštrácií aj viaceré kontroverzné postavy z Washingtonu. Opäť len pre ilustráciu, bol to J. McCain, neúspešný kandidát Republikánskej strany v prezidentských voľbách v roku 2008 (známy okrem zajatia vo vietnamskej vojne aj z machinácií pri získavaní finančných príspevkov na politickú kampaň ešte z 80. rokov minulého storočia, z čoho vyviazol s pokarhaním od senátneho výboru pre etiku). Účinkovanie USA v ukrajinskej kríze ozdobila zatiaľ najväčšou (ale aj najnechutnejšou) čerešničkou na torte v obscénnom vyjadrení („Fuckthe EU…“) v odpočutom rozhovore s veľvyslancom USA na Ukrajine V. Nulandová – asistentka štátneho tajomníka (ministra zahraničných vecí) USA pre európske a eurázijské záležitosti.

Treťou je ostentatívne prehliadanie pôsobenia extrémistov a otvoreného násilia proti mocenským orgánom štátu. Po niekoľkotýždňových zrážkach protestujúcich s bezpečnostnými zložkami sa udejú mnohé nepríjemné situácie, ktoré útlocitnejšími ľuďmi poriadne zatrasú. Predstavme si však, ako by v podobných situáciách, ktoré sa vyskytli v Kyjeve po 19. januári a trvali vyše mesiaca, zakročili bezpečnostné sily v USA, Veľkej Británii, Nemecku či inde.

Štvrtou je spôsob, akým sa dostala k moci súčasná vládnuca garnitúra na Ukrajine. Veľkých moralizátorov akosi nectí to, že vzápätí po podpísaní dohody prezidenta V. Janukovyča s opozíciou za asistencie ministrov zahraničných vecí troch krajín EÚ (Francúzska, Nemecka a Poľska) za pár hodín už nič z nej neplatilo. Spôsob, akým bol odvolaný V. Janukovyč (síce až potom ako „sa stratil“), aj najopatrnejšie povedané, nie je ústavnoprávne v poriadku.

Ako červená niť sa všetkými týmito súvislosťami tiahne rusofóbia. V pozadí vyjadrení väčšiny západných médií i politikov o ukrajinskej kríze sa Rusko považuje za hlavného vinníka celého diania, ktorý ho dokonca vraj aj dlhodobo pripravoval. Všade, viac či menej otvorene, sa poukazuje na to, lebo Rusko (ruka Moskvy) … Rusofóbia bola dominantným princípom i kritériom aj pri hodnotení ďalšej kapitoly ukrajinskej krízy – krymskej. Ponecháme bokom analýzu týchto udalostí, len poznamenáme, že niektoré úvahy na Západe vyústili tak, že vraj Moskva za to, že Západ voči nej nič vážne nepodnikne, zradí B. Asáda v Sýrii, či sa pridá úplne na stranu Západu pri rokovaniach s Iránom.

Novú miazgu do rusofóbie pri hodnotení vývoja krízy predstavuje reakcia západných médií na aktuálne dianie na východe a juhu Ukrajiny. Možno tu poukázať na dve nové manipulátorské konštrukcie, ktoré západné médiá rozširujú pri podpore moci, ktorá „ústavnoprávne nie je v poriadku“. Ide o interpretáciu „protiteroristickej akcie“ a nasadenie vojska do nej.

Viaceré kroky osôb označovaných za „proruských aktivistov (separatistov)“ bezpochyby prinášajú hrozby pre bezpečnosť a stabilitu ukrajinského štátu. Nech by sme však hľadali v ktoromkoľvek solídnom diele o terorizme, či to čo sa deje na východe Ukrajiny môžeme zaradiť k nemu, asi by sme neuspeli. Po vlaňajšej hystérii po podivnom atentáte na bostonskom maratóne, ale najmä po tom, čo sa v súčasnosti deje v Iraku, Afganistane, Pakistane i inde, sa však pod terorizmom prezentuje čosi celkom iné. Nehľadiac na to, že keď zhodné či veľmi podobné aktivity vykonávali „hrdinovia Euromajdanu“ v Kyjeve či na západnej alebo strednej Ukrajine, nik na Západe (nehovoriac už o vtedajšej ukrajinskej opozícii) neprotestoval a neodsudzoval to.

Nemusíme dlho hľadať ani vyjadrenia (až varovania) západných médií a politikov o tom, že pri riešení ukrajinskej krízy do 23. februára, kedy sa dočasným – povereným prezidentom Ukrajiny stal A. Turčinov – ozbrojené sily do vývoja udalostí nesmú za žiadnu cenu zasiahnuť. Ozve sa v nasledujúcich dňoch niekto z tých, čo toto hlásali, že princíp treba dodržiavať aj naďalej?

Zatiaľ sme svedkami toho, že končiaci generálny tajomník NATO ukrajinskú krízu využíva na to, aby znovu žiadal zvýšenie vojenských výdavkov od väčšiny európskych členských štátov paktu. Ide vraj o nevyhnutnosť v podmienkach, keď vojenská sila Ruska príliš vzrastá.

Rusofóbne ťaženie nie je však prijímané na Západe s nadšením. Okrem ostrých vyjadrení viacerých ľavicových politikov, ako napr. G. Gysiho v Nemecku, sa dôležitým momentom, ktorý spochybňuje toto nadšenie, stálo váhanie nad prijatím ekonomických sankcií voči Moskve. Z ekonomickej vojny medzi EÚ a RF by profitovali len USA.

Ďalší moment ukázal denník NeueRheinischeZeitung, ktorý zverejnil otvorený list V. Putinovi o nepriateľských, protiruských vyjadreniach nemeckých politikov a médií. Bol mu oficiálne zaslaný 10. apríla cestou veľvyslanectva RF. Podpísalo ho vyše 190 osôb rôznych povolaní, medzi nimi aj občan Luxemburska a Švajčiarska. List bol zaslaný aj na internetové adresy mnohých nemeckých i zahraničných médií ako i na vedomie členom nemeckej vlády a Bundestagu.

Ďalší vývoj na Ukrajine v zhoršujúcich sa sociálno-ekonomických podmienkach pod riadením nevypočítateľnej politickej moci momentálne neveští nič dobrého. Aj na Slovensku sa preto musíme rozvážne zamýšľať nad tým, ako sa postaviť k riešeniu komplikujúcej sa situácie v susednom štáte, ktorá pretrváva už štvrtý mesiac.

Okrem bezpečnostnej dimenzie ide aj o neštandardnú ekonomickú záležitosť spojenú s nátlakom, ktorý sa na nás vyvíja, aby sme zaisťovali dodávky plynu na Ukrajinu. Nesmieme však podceniť ani morálnu stránku uvažovania – ako malý štát musíme podporovať dodržiavanie práva pri riešení medzinárodnopolitických problémov, ktorý od svojho začiatku ukrajinská kríza predstavuje. Výklad práva však musí byť konzistentný a rovnaký pre všetkých a nie selektívny podľa toho, čo sa páči a vyhovuje Washingtonu a jeho najbližším spojencom a stúpencom.

František Škvrnda