Môj profil 
Predplatné
“Je úplne evidentné, že krajiny, ktoré budú chcieť v EÚ napredovať rýchlejšie, sa nebudú chcieť nechať brzdiť krajinami, ktoré rýchlejšie tempo nebudú vedieť zvládať,” sprostredkoval Fico názor vyplývajúci z diskusií lídrov členských krajín. Poukázal na to, že Slovensko dosiahlo najvyššiu možnú mieru integrácie, slovenským predsedníctvom v Rade EÚ preukázalo podľa neho i to, že je schopné byť súčasťou komplikovaných procesov a aj ich riadiť. “Z formálnej poznámky sa preto musí stať jednoznačná stratégia a priorita zahraničnej politiky, aby sme boli súčasťou jadra európskeho diania – spolku krajín, ktoré sú ekonomicky zdravé, ktoré tvrdo tlačia na fiškálnu disciplínu. Tam, kde sa aj my cítime celkom prirodzene,” uviedol Fico.
Premiér vo svojom prejave vysoko zhodnotil výsledky slovenského predsedníctva v druhej polovici roka 2016. Pripomenul význam bratislavského samitu a Bratislavskej deklarácie. „Reagovali sme ňou na nárast europesimizmu ovplyvneného najmä nekontrolovanými migračnými tokmi, nestabilitou v európskom susedstve, dôsledkami hospodárskej a finančnej krízy, ale i brexitom,” uviedol. Ocenil i významné udalosti, ku ktorým prispelo slovenské predsedníctvo, či to bola ratifikácia parížskej klimatickej dohody, podpísanie dohody CETA, ale aj začiatok fungovania projektu Frontex – európskej pohraničnej stráže.
Premiér zdôraznil, že migrácia ostáva varovaním pre Európsku úniu, v tejto súvislosti poukázal na situáciu v Líbyi i riziko neregulovaných infiltrácií cez turecko-bulharskú hranicu. “V EÚ prevláda veľká nervozita, jar a leto 2017 môžu mať v prípade migrácie opäť kritický rozsah,” upozornil.
Fico pri hodnotení najvýznamnejších momentov zahraničnej a bezpečnostnej politiky SR v roku 2016 pripomenul, že Slovensko podporilo zintenzívnenie spolupráce medzi EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti, takisto deklarovalo, ale aj potvrdilo svoje záväzky.
Slovenský premiér bilancoval i snahy SR pomôcť pri integračnom úsilí krajín západného Balkánu v rámci rozšírenia EÚ. “Dôveryhodnú politiku rozširovania vnímame ako účinný nástroj pre politickú a ekonomickú transformáciu v Európe,“ povedal Fico. Kritizoval v tejto súvislosti názory, ktoré v samotnom prostredí EÚ odmietajú rozširovanie. Podľa neho je potrebné dať krajinám západného Balkánu šancu vidieť perspektívu. Aspoň jedna zo šiestich krajín by podľa premiéra mala mať v prístupovom procese možnosť postupovať rýchlejšie. “Viem si predstaviť, žeby to bola Čierna Hora, ktorá by bola príkladom pre ostatné, že má význam plniť politické a ekonomické reformy, aby sa krajina mohla stať súčasťou Európskej únie,” povedal.
Fico vo svojom hodnotení ocenil vzťahy vo vyšehradskej skupine i regionálne partnerstvá – nadštandardnú kvalitu vzťahov s Českou republikou, historicky najlepšie vzťahy s Maďarskom, štandardne dobré vzťahy s Poľskom a Rakúskom. Pripomenul i to, že prioritou zahraničnej politiky SR ostáva stabilita a bezpečnosť Ukrajiny, v tejto súvislosti však poukázal i na postoj, ktorý musí SR zaujímať voči „pokrytectvu vnútri EÚ“ súvisiaceho s projektom plynovodu Nord Stream 2. “Na jednej strane tu všetci hovoria, že Ukrajine treba pomáhať, na druhej strane sa tu rozvíja projekt, ktorý môže ohroziť tranzit plynu cez Ukrajinu a spôsobiť jej obrovské ekonomické škody,” uviedol.
Hodnotiacu konferenciu zahraničnej a európskej politiky SR každoročne organizuje Slovenská spoločnosť pre zahraničnú politiku v spolupráci s Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR. Rozvíja tradíciu pravidelného bilancovania zahraničnej a európskej politiky na politickej i odbornej úrovni a podporuje kultivovanie zahraničnopolitickej diskusie na Slovensku. V panelových diskusiách sa konferencia vráti k slovenskému predsedníctvu v Rade Európskej únie, témou bude budúcnosť Európskej únie, súčasné bezpečnostné výzvy i príprava Bezpečnostnej stratégie SR.
.jpg)
