Prehlasujú štáty bažiace po sankciách ostatné krajiny EÚ? Von der Leyenová žiada väčšinové hlasovanie. Čo si o tom myslia naši europoslanci a poslanci NR SR?

Bratislava 19. septembra 2020 (HSP/Foto: archiv: M. Radačovský, TASR/AP-Yorgos Karahalis, SITA-Branislav Bibel, TASR – Jaroslav Novák, TASR – Martin Baumann, Screenshot:video)

 

Predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová predniesla v stredu pred poslancami Európskeho parlamentu prejav o stave únie. Predstavila v ňom priority EK pre nasledujúcich 12 mesiacov. Jednou z nich je aj snaha prejsť v zahraničných otázkach pri hlasovaniach z „jednomyseľnosti“ na „väčšinu“, a to minimálne v oblasti ľudských práv a uvaľovania sankcií

europska unia, rusko, navalnyj, otrava
Ilustračné foto

K jej snahám sa následne v stredu večer vyjadril pre RTVS podpredseda EK pre Medziinštituci­onálne vzťahy a prognózovanie Maroš Šefčovič. Žiadal, aby bolo EK umožnené konať rýchlejšie, napríklad v otázkach sankcií.

„Takých momentov, kedy jednomyseľnosť je najväčším zdrojom zdĺhavého prijímania rozhodnutí by som mohol menovať viac…,“ uviedol Šefčovič, ktorý podporuje požiadavku von der Leyenovej.

V tejto súvislosti sme všetkých slovenských europoslancov a niektorých poslancov NR SR opýtali, aký je ich postoj k prechodu hlasovania od jednomyseľnosti k väčšine. Na naše otázky nateraz odpovedal europoslanci Miroslav Radačovský a Milan Uhrík i poslanci opozície Jana Vaľová a Ľuboš Blaha. Svoje stanovisko k uvedenej problematike nám poskytla aj strana Hlas-SD.

 

Štáty prehlasované kvalifikovanou väčšinou

Europoslanec Miroslav Radačovský pripomenul, že predsedníčka EK sa už dávno vyjadrovala, že bude iniciovať zmenu hlasovania na Rade Európy.

„Je zrejmé, že pani Leyenová dôsledne razí princíp centralizácie právomocí Európskej únie. Už dávno predtým, ako bola kandidátkou na post predsedníčky Európskej komisie, ale aj v čase kandidatúry, sa vyjadrovala, že bude iniciovať zmenu hlasovania na Rade Európy z dôvodu promptnejšieho a rýchlejšieho konania v zahraničných otázkach, teda vo vzťahu k štátom mimo EÚ.“

„Jednoducho, pani predsedníčka EK je toho názoru, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou urýchľuje konanie v otázkach právomocí vo vzťahu k členským štátom, ale aj vo vzťahu k štátom mimo EÚ,“ dodal Radačovský.

„K otázke hlasovania vo svojej správe, ktorú som si detailne vypočul, sa len stručne vyjadrila: ‚When member states say Europe is too slow, I say to them be couraegeous and finally move to qualified majority voting‘. Čo znamená: ‚Keď členské štáty tvrdia, že Európa je príliš pomalá, hovorím im – buďte odvážni a konečne sa rozhodnite pre hlasovanie kvalifikovanou väčšinou‘,“ vysvetlil europoslanec.

Z tohto jej vyjadrenia podľa Radačovského nevyplýva priamo, že hovorí o sankciách voči národným štátom alebo štátom mimo EÚ, ale z kontextu jej správy vyplýva, že išlo o otázku spoločnej zahraničnej politiky vo vzťahu k hlasovaniu v Rade Európy.  Teda vo vzťahu k štátom mimo EÚ a predovšetkým v oblasti dodržiavania ľudských práv.

JUDr. Miroslav Radačovský
Na snímke poslanec Európskeho parlamentu JUDr. Miroslav Radačovský

Podľa Radačovského je teda zrejmé, že členské štáty, ktoré by mali napr. rozdielny názor na sankcie a ich rozsah vo vzťahu k štátu mimo EÚ, môžu byť kvalifikovanou väčšinou prehlasované, čo podľa jeho názoru nie je správne.

„Otázka sankcií pri porušovaní ľudských práv v štátoch mimo EÚ, resp. pri možnom porušovaní práv, je otázka citlivá a malo by sa hlasovať jednomyseľne. Odhliadnuc od vyššie citovaného, ja osobne nie som zástancom sankcií pri riešení aj možných problémov vo vzťahu EÚ k štátom mimo EÚ, ale ani vo vzťahu medzi štátmi v rámci EÚ. Sankcie totiž sú prevažne ekonomického charakteru, v princípe postihujú všetkých občanov daného štátu a len bezvýznamne pôsobia na tých, ktorí princípy právneho štátu môžu porušovať,“ vysvetlil a dodal:

„Môj názor je taký, že veci je treba vždy riešiť dialógom a hľadať východiská bez prijímania sankcií, ktoré v konečnom dôsledku postihujú obyvateľstvo daného štátu. Teoreticky uplatňovanie takýchto sankcií môže byť aj nástrojom na ovplyvnenie voličov vo vzťahu k vláde, ktorú si zvolili a podobne. Právny štát je reprezentovaný zákonodarnou, výkonnou a súdnou mocou, vrátane hlavy štátu, ktoré orgány si občania zvolili v slobodných a demokratických voľbách. Pokiaľ voľby v tom-ktorom štáte prebehli slobodne a demokraticky, tak o prípadnom porušovaní princípov právneho štátu tými, ktorí boli zvolení, musia opätovne rozhodnúť voliči daného štátu buď v ďalších voľbách alebo v predčasných voľbách alebo v prípadnom referende. Nie som toho názoru, že EÚ by v tomto smere mala zasahovať do práv daného štátu a to či už v rámci EÚ alebo mimo nej.“

 

EÚ ako federácia?

„Túto výzvu som v stredajšom prejave Ursuly von der Layenovej tiež postrehol,“ uviedol v úvode Uhrík a dodal:

„Osobne som rázne proti tomu, aby sa v Európskej rade prechádzalo zo systému jednohlasného hlasovania na väčšinové hlasovania. Práve tá nutná jednohlasnosť v kľúčových otázkach je poslednou bariérou pred tým, aby sa z EÚ stala federácia.“

„Právo veta každého štátu by malo byť zachované a dokonca si myslím, že by malo byť rozšírené (resp. vrátené naspäť do stavu pred Lisabonskou zmluvou). Jednoducho, aby sa v EÚ prijímali len také akty, ktoré sú všeobecne výhodné pre všetkých, a nie nevýhodné akty, ktoré nanúti dohodnutá väčšina štátov menšine,“ vysvetlil europoslanec.

Milan Uhrík
Na snímke podpredseda strany ĽSNS Milan Uhrík

„Z pohľadu Európskej komisie teda ide len o snahu posilniť svoju moc na úkor právomoci jednotlivých štátov. Ak by sa v otázkach ‚dodržiavania demokratických hodnôt stanovených EÚ prešlo na väčšinové hlasovania, tak západné liberálne štáty by prakticky bez prekážok dokázali politicky aj ekonomicky zlynčovať akúkoľvek konzervatívnu vládu vo vytipovanom členskom štáte (napr. v Poľsku či v Maďarsku). Aj nám by potom z pozície väčšiny dokázali jednoducho vnútiť povinné imigračné kvóty, silnejšiu LGBT propagandu, liberalizáciu potratov, či akúkoľvek inú škodlivú agendu skrývajúcu sa za ‚dodržiavanie ľudských práv‘. To je neakceptovateľné,“ upozornil Uhrík.

 

Obava z tlaku na väčšinové hlasovanie aj v ďalších otázkach

Poslankyňa Jana Vaľová (Smer-SD) je tiež proti väčšinovému hlasovaniu. „Som jednoznačne proti, pretože táto idea úplne odporuje myšlienke zjednotenej Európy a to špeciálne v oblasti ľudských práv. Takto dokážu takzvané staré krajiny EÚ jednoducho dostať nové krajiny, najmä z východu, do úlohy štatistov,“ uviedla.

„Zároveň sa obávam, že je to len začiatok a postupne budú predstavitelia EÚ tlačiť na väčšinové hlasovanie aj v ďalších otázkach,“ dodala.

Jana Vaľová
Na snímke poslankyňa SMERu-SD Jana Vaľová

„Jednomyseľnosť v hlasovaní zaručuje, že ak chce EÚ uvaliť sankcie na niektorý štát, musí sa s každou krajinou dohodnúť na jeho vykonateľnosti. V opačnom prípade by sme sa museli pripraviť na mocenský diktát a byť uzrozumení aj so sankciami, ktoré ako štát vôbec nechceme uvaliť z titulu politického alebo ekonomického,“ vysvetlila Vaľová.

 

Väčšinový valec

Stranícky kolega poslankyne Vaľovej, Ľuboš Blaha, v tejto súvislosti uvádza, že členské štáty EÚ by sa mohli premeniť na kolónie.

„Som jednoznačne proti tomu, aby platil väčšinový valec pri presadzovaní liberálnej ideológie v Európe. Tým by členské štáty definitívne stratili suverenitu v zahraničnej politike, sankčné ekonomické vojny proti iným krajinám by sa zneužívali ešte viac ako dnes a došlo by pravdepodobne k veľmocenskému diktátu aj v kultúrnych otázkach, pretože do agendy ľudských práv patria aj mnohé liberálne predstavy v etickej oblasti.“

Ľuboš Blaha
Na snímke poslanec Ľuboš Blaha (Smer-SD)

„Členské štáty by sa mohli premeniť na kolónie, ktoré by len prijímali a administrovali rozhodnutia bruselského centra a veľmocí, čo je ohrozenie našej štátnosti ako takej. Ide o veľmi nebezpečnú úvahu, ktorá, ako dúfam, nenájde v Európskej únii podporu,“ upozornil Blaha a dodal:

„Keď sledujem, ako v EÚ rastú neoliberálne trendy a militantná politika voči Rusku či Číne, takéto úvahy o obmedzovaní suverenity Slovenska a ďalších členských štátov považujem za cestu do pekla.“

 

„Sme proti zmene pri zavádzaní sankcií“

Strana Hlas-SD pripomenula, že už od roku 2018 sa vedie intenzívna diskusia o zmene konsenzuálneho hlasovania. Preferuje však uvedené hlasovanie vo všetkých oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky.

„Spoločná zahraničná a bezpečnostná politika umožňuje členským štátom EÚ presadzovať efektívnejšie svoje záujmy na svetovej scéne. Konsenzuálne rozhodovanie všetkých 27 členských štátov pritom posilňuje váhu politických rozhodnutí EÚ,“ uvádza strana v úvode svojho stanoviska.

hlas-SD Pellegrini
Na snímke členovia strany Hlas – SD na čele s Petrom Pellegrinim

„Od roku 2018 sa vedie intenzívna diskusia o zmene konsenzuálneho hlasovania na kvalifikované väčšinové hlasovanie v zahraničnej politike EÚ v troch oblastiach: ľudské práva, sankcie a vysielanie civilných misií EÚ. Na zmenu hlasovania v týchto troch oblastiach vyzvala aj predsedníčka EK Ursula von der Leyenová vo svojom výročnom vystúpení o stave únie v Európskom parlamente.“

„Strana HLAS-SD vyjadruje svoju preferenciu pre konsenzuálne hlasovanie vo všetkých oblastiach spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Zároveň chápeme, že v prípade hrubého porušovania ľudských práv, ktoré môžu viesť aj k humanitárnej katastrofe, je priestor na hľadanie riešení o výnimočnom hlasovaní formou kvalifikovanej väčšiny. To sa týka aj vysielania civilných misií EÚ. Sme však proti zmene konsenzuálneho hlasovania v otázke zavádzania sankcií, pretože tieto negatívne ovplyvňujú nielen sankcionované subjekty, ale zasahujú aj do domácich ekonomík členských štátov,“ uvádza sa v stanovisku, ktoré nám za stranu poskytol Peter Kmec.

 

Koaliční poslanci mlčia

Stanovisko koaličných poslancov sme sa nedozvedeli. Napriek osloveniu viacerých poslancov z každej koaličnej strany, nám nateraz na naše otázky neodpovedali. Voliči sa preto zatiaľ nedozvedia ich postoj k požiadavke prechodu od jednomyseľného hlasovania k väčšinovému pri otázke postupov v zahraničnej politike EÚ, najmä pri problematike ľudských práv a uvaľovania sankcií.

Zuzana Franková

 

Pošlite nám tip

Odporúčame

Varovanie

Vážení čitatelia - diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne. Viac o povinnostiach diskutéra sa dozviete v pravidlách portálu, ktoré si je každý diskutér povinný naštudovať a ktoré nájdete tu. Publikovaním príspevku do diskusie potvrdzujete, že ste si pravidlá preštudovali a porozumeli im.

icon NAJČÍTANEJŠIE

iconNAJNOVŠIE

icon TOP ZA 7 DNÍ Z BLOGU

NAJNOVŠIA KARIKATÚRA

POČASIE NA DNES

icon FOTO DŇA