Pred 70 rokmi vo vykonštruovanom procese odsúdili Miladu Horákovú

Bratislava 7. júna 2020 (TASR/HSP/Foto:Wikimedia)

Pred 70 rokmi sa skončil jeden z najväčších politických procesov v komunistickom Československu. “Pred Štátnym súdom v Prahe si 8. júna 1950 vypočulo nespravodlivé rozsudky 13 bývalých predstaviteľov nekomunistických politických strán na čele s Miladou Horákovou. Išlo o prvú veľkú súdnu kauzu, na ktorej sa rozhodujúcou mierou podieľali sovietski bezpečností poradcovia. Prvýkrát sa tu tiež uplatnila dohoda medzi Štátnou bezpečnosťou, prokurátormi a sudcami, že pojednávanie bude postupovať podľa vopred vypracovaného scenára,” uviedol pre TASR historik Branislav Kinčok z Ústavu pamäti národa (ÚPN)

Milada Horáková, rodená Králová, sa narodila 25. januára 1901 v Prahe. V roku 1926 ukončila štúdium na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej a v rokoch 1927 – 1940 pracovala na pražskom Ústrednom sociálnom úrade. Zapojila sa do protinacistického odboja a po zatknutí 2. augusta 1940 bola väznená až do konca vojny – súd v Drážďanoch jej v roku 1944 vymeral osemročný trest.

Horáková sa angažovala v Československej strane národně socialistickej a vo voľbách v roku 1946 sa stala poslankyňou Národného zhromaždenia. Mandátu sa vzdala 10. marca 1948, v deň pravdepodobne zinscenovanej samovraždy Jana Masaryka. V období nastupujúceho mocenského monopolu Komunistickej strany Československa (KSČ) protestovala proti nútenému prerodu ČSNS na Československú stranu socialistickú, ktorá mala byť pod dozorom KSČ.

Bývalí funkcionári zrušených a tzv. obrodených politických strán udržovali kontakty a boli v spojení s exilom aj po februári 1948. Ich aktivity neušli pozornosti Štátnej bezpečnosti, pre ktorú sa stali zámienkou pre zásah.

“Diskutovali o budúcej podobe Československa, pripravovali sa aj na situáciu, keď dôjde k opätovnému návratu parlamentnej demokracie, no zostalo to len vo forme úvah a plánov. Už na známom stretnutí na fare vo Vinoři v septembri 1948 dospeli k záveru, že podpora ilegálnej odbojovej činnosti je v danej situácii beznádejná,“ vysvetlil Kinčok.

Miladu Horákovú zatkli 27. septembra 1949 a v novembri sa začalo vyšetrovanie prvýkrát s použitím sovietskych metód. Jeho výsledkom bolo vykonštruovanie “nebezpečnej protištátnej skupiny” trinástich obžalovaných s Horákovou na čele.

Pojednávanie pred senátom Štátneho súdu v Prahe prebiehalo od 31. mája do 8. júna 1950 pod názvom Proces s vedením záškodníckeho sprisahania proti republike. Senátu predsedal Karel Trudák, štátnu prokuratúru zastupoval okrem iných aj neslávne známy Josef Urválek. Ako dodáva historik, proces sprevádzala mohutná propagandistická kampaň s verejnými schôdzami, hromadným počúvaním rozhlasových prenosov zo súdnej siene a rozsiahlym filmovým a rozhlasovým spravodajstvom.

“Išlo o typický prejav eskalujúcej studenej vojny – vybičovanej atmosféry plnej reálneho strachu z vypuknutia nového svetového vojnového konfliktu. Obžalovaní, prezentovaní ako ‘žoldnieri vojny’ na strane kapitalistického Západu, boli označení za prekážku svetového mieru, ktorého hlavným garantom bol socialistický tábor na čele so Sovietskym zväzom,” uviedol Kinčok.

Pracujúci a dokonca aj deti v školách spisovali petície, v ktorých žiadali potrestanie obžalovaných. “Bol to výsledok bezprecedentnej manipulácie, keď boli deťom obžalovaní prezentovaní ako monštrá prahnúce po vojne, ako ľudia dopúšťajúci sa rovnakých zverstiev ako nacisti,” doplnil Kinčok.

Výška trestov bola určená dopredu, v čase, keď obvinení ešte nepoznali ani svoju obžalobu. Milada Horáková obvinená z velezrady a vyzvedačstva bola odsúdená na smrť, takisto aj Jan Buchal, Oldřich Pecl a Záviš Kalandra. Ostatní dostali tresty od 20 rokov po doživotie. Odsúdeným nepomohlo ani odvolanie na Najvyšší súd, ktorý rozsudky 24. júna 1950 potvrdil. O tri dni neskôr boli všetci štyria popravení.

“Na tento hlavný proces nadväzovalo ďalších 35 politických procesov, v ktorých bolo obžalovaných 639 osôb. Z nich bolo na trest smrti odsúdených desať a na doživotie 48 obvinených,” uzavrel Kinčok. Prvým pokusom o nápravu tohto justičného zločinu bolo rozhodnutie prezídia Najvyššieho súdu v Prahe, ktoré 30. júla 1968 zrušilo rozsudok a prípad vrátilo mestskému prokurátorovi. Plnohodnotnej súdnej rehabilitácie sa odsúdení dočkali až po Novembri 1989.