Prebehol plošne najväčší výskum reliktov druhej svetovej vojny

Po skončení vojny bola priekopa desiatky rokov využívaná ako smetisko až do jej úplného zasypania. „Vyvážal sa do nej komunálny, stavebný či živočíšny odpad a hlina z výkopov blízkych stavieb,“ uviedol. Priekopa bola podľa neho očakávaným nálezom, keďže je na leteckých a satelitných snímkach viditeľná ako línia farby odlišnej od okolia a vedela o nej aj časť miestnych obyvateľov.

Na dne priekopy sa našli militáriá z prechodu frontu. Najpočetnejšie sú nemecké nábojnice (Mauser), ktorých sa našlo 13. Ďalšie sú zastúpené len po jednom kuse, napríklad nábojnica Browning či nemecký ešus – viacdielna nádoba na jedlo – alebo sovietska nevystrelená strela z náboja do kanónu bojového lietadla Iľjušin Il-2 „Šturmovik“.

O intravilán Senice začala Červená armáda bojovať nadránom 7. apríla 1945. „Až ôsmy útok prelomil obranu vojsk Nemeckej ríše a ich spojenca Maďarského kráľovstva a ešte v ten deň do večera ich z vtedajšieho mesta a z jeho neskorších mestských častí Čáčova a Sotiny vytlačil. Z Kunova, v súčasnosti už takisto mestskej časti, nepriateľ ustúpil 7. alebo 8. apríla, pramene sa rôznia,“ doplnil Sládok.

Na juhozápadnom Slovensku v Trnavskom samosprávnom kraji sa zasypané protitankové priekopy skúmali na viacerých miestach. Prvýkrát v roku 2004 v Hlohovci, v Pezinku v roku 2015 či v roku 2021 v Dechticiach. Priekopy patrili k najdôležitejším prvkom zátarás. Len na Slovensku sa vykopali v celkovej dĺžke stoviek kilometrov.