Bratislava 1. marca 2020 (HSP/Foto:SITA/Ivan Kopčáni)
Voľby na Slovensku skončili a slovenskí voliči, ktorí sa rozhodli pre konkrétne strany vášnivo diskutujú o číslach, ktoré poskytujú médiá. Vládna koalícia je jasná a k prekvapeniam dôjde len v oblasti personálnych nominácii na posty v exekutíve. Aj tie budú len zriedkavé. Zmena na politickej šachovnici nastala. Je však otázkou aké bude mať dôsledky (pozitívne alebo negatívne) v kontexte sľubov, ktoré voliči dostali
Výsledky volieb sa unisono prezentujú ako bod zlomu, zmena a práve vo víťaznej strane OĽaNO si treba spomenúť na tento výrok Matoviča: „…míľnik, ktorý sme dosiahli…“. Tento výrok charakterizuje výsledok doteraz najsilnejšej parlamentnej strany Smer, ktorá bola porazená. OĽaNO je iba treťou stranou na Slovensku, ktorá dokázala vyhrať voľby, čo je tiež zvláštny jav. Smer splnil svoje historické poslanie po vládach Dzurindu (Radičovej) a nie je pre demokratický systém až tak nevyhnutne potrebný.
Emocionálne marketingové posolstvo Matoviča na čele OĽaNO bolo pravdepodobnou príčinou zaujatia váhajúcich voličov na Slovensku. Títo nerozhodnutí voliči z určitých príčin váhali či voliť stranu, nad ktorou uvažovali z dlhodobejšieho hľadiska, keďže ich vyrušovali niektoré elementy kampane či personálneho obsadenia, alebo nesúhlas s určitými obsahovými prvkami strán. Matovič za pár týždňov v rámci kampane presvedčil nie malú časť kresťanov, stredových voličov, ako aj časť voličov, ktorí už nechceli Smer. Dôvody netreba opakovať. Dôležitými voličmi boli v kategórii váhajúci a nerozhodnutí voliči najmä kresťanskí voliči, ktorí sa nevedeli zmieriť s niektorými krokmi Hlinu.
Oveľa dôležitejšie však bolo, že nespokojní a váhajúci kresťania uverili stratégii Matoviča, ktorý poskytol miesta na kandidátke KÚ Záborskej (Vašečkovi) a niektorým ďalším kandidujúcim, ktorí sa už dlhšie mediálne profilovali ako kresťania. Rozdrobenosť kresťanov je jasným výsledkom, spôsobeným morálnym relativizmom, ktorý sa prejavuje u kresťanov v tom, že ich základné principiálne postoje ustupujú iným, ale menej dôležitým kresťanským postojom. Pod vplyvom mediálneho tlaku sa za dôležitejšie považujú majetkové zločiny ako tie proti životu, manželstvu a rodine.
Mnohí hodnotovo a principiálne orientovaní kresťania nenašli odvahu prikloniť sa k radikálnejším postojom a súčasne nechceli akceptovať to, čo hlavný mediálny prúd nazýval pravicovým extrémizmom či fašizmom. V tomto sa im nemožno čudovať, najmä ak médiá hlavného prúdu po zverejnení kandidátok okamžite poukazovať na problematických kandidátov. To zastavilo nielen rast preferencií ĽSNS, ale ich okamžite stlačilo smerom nadol.
Matovičov geniálny marketing s emocionálnym posolstvom v Cannes a na Cypre spolu s anketovým referendom, a najmä vďaka správnemu načasovaniu zasiahli nerozhodnutých a váhajúcich voličov. Dlhodobá profilácia boja proti korupcii a oligarchom, ktorých médiá spájajú najmä so Smerom, ako aj dlhá doba vládnutia Smeru bez výsledkov v boji proti korupcii, sú základom volebného úspechu OĽaNO. Tu treba vysloviť uznanie za špičkovú prácu, ktorú odviedli.
Strana Za ľudí je napriek Kiskovi nakoniec v parlamentných laviciach, čo sa podarilo i SaS (napriek vzťahu Sulík – Kočner), hoci určite nie sú nadšení z volebných výsledkov. Tieto strany však vôbec necielili na kresťanského voliča skôr naopak na hodnotovo nevyhranených voličov, pričom v prípade SaS najmä na liberálnych voličov. Keďže liberálnych voličov je na Slovensku čoraz viac, tak nie málo voličov získala koalícia PS/Spolu. Pri nich však emocionálna žiara zhasla predčasne, k čomu prispelo rozdrobenie elektorátu medzi tieto dva subjekty. SaS bola preverenou istotou, ktorá nakoniec bola úspešnou, keďže podľa Sulíka netrvajú na kontroverzných liberálnych témach za každú cenu. Keďže liberálni voliči na Slovensku zatiaľ neinklinujú v dostatočnej miere k liberálnemu extrému PS, ktoré je v koalícii so stranou Spolu, tak liberálne koncepcie v hodnotových otázkach neuspeli.
Osobitnou kategóriou je Sme rodina Kollára, ktorý paradoxne (populistický obsah kampane) patrí k víťazom a k prekvapeniu volieb. Dosiahnutými percentami prekonali očakávania najväčších skeptikov. Predvolebné posolstvá, ktoré boli z hľadiska ekonomických kritérií hodnotené ako populizmus, boli skombinované s konzervatívnymi názormi. Forma cez ktorú Kollár komunikoval posolstvo strany potencionálnym voličom bola pozitívne prijímaná a zmierlivá. Podobne strategicky sa správal Matovič v posledných debatách, čím si získal u analytikov a komentátorov plusové mediálne body.
Strategické neútočenie na politických oponentov zjavne nachádza pozitívnu odozvu u voličov, ktorí chcú počuť pozitívne posolstvo a z negatívnych posolstiev je akceptované jedno: Kritika Smeru a jeho partnerov v koalícií, spolu s kritikou toho, čo sa považuje za extrémnu krajnú pravicu. Dôležitou skutočnosťou, ktorá zaniká v eufórii zo zmeny na politickej šachovnici Slovenska je nedoriešený hodnotový spor ohľadne Istanbulského dohovoru. Ústavná väčšina, ktorá má jasné kontúry, môže byť aj pozitívom (ale v iných sférach) ale v hodnotových otázkach môže byť skutočnosťou s antropologickými dôsledkami, s ktorými voliči Matoviča a Kollára nepočítali.
Zmena na politickej šachovnici v parlamente je tu, ale u kriticky uvažujúcich ľudí, ktorí vidia slovenskú realitu v globálnom rozmere sa objavujú už teraz pochybnosti. V mediálnych vyjadreniach politikov na Slovensku úplne zanikla realita spomalenia globálnej produkcie v Ázii, v preprave tovarov a šírenie epidémie Corona vírusu, čo bude mať vážne hospodárske následky pre Európu. Eufória zo zmeny figúrok na politickej šachovnici Slovenska môže byť celkom rýchlo vystriedaná povolebnou realitou. Nielen slovenskou ale realitou globálnych problémov, ktoré dopadnú i na Slovensko, kde vládna moc bude musieť riešiť oveľa vážnejšie veci ako to, čo sľubovali voličom.
Zmena po ktorej ľudia túžili, je realitou a čas ukáže či sa na šachovnici skutočne niečo zmenilo. V kontexte globálnej situácie (nielen vzťahy k Rusku a k EU a k NATO či Británii) môže táto zmena vyústiť do situácie, ktorá sa nazýva Pyrhovo víťazstvo.
René Balák